Byť sama sebou… Aké klišé, však? Tiež som si to dlho myslela – že je to len prázdna fráza, ktorá ma človeka len na chvíľu k sebe pripútať, no v skutočnosti nič podstatné nerieši. Avšak časom som začínala chápať, aké čaro sa v tejto formulke ukrýva. Byť sám sebou je totiž umenie. Umenie života, v ktorom je potrebné zdokonaľovať sa a ktorého krása sa odzrkadlí v každej rovine nášho bytia.
Nie, nechcem ti dávať čas. Už som na to veľká a viem, ako mesiace dokážu plynúť šialeným tempom… Ako to odo mňa vlastne môžeš žiadať? Veď čas je to jediné, čo máme – jediné, čo máme isté, no zároveň zaň nevieme položiť ruku do ohňa. Tak ako ty, ani ja neviem, koľko času na tomto svete mám. Tak ma oň, prosím, neoberaj…
Trvalo mi naozaj dlho, kým som sa do tohto bodu vo svojom živote dostala. No teraz v ňom som a môžem povedať len jediné: Vďaka Bohu! Pretože som už bola tak neuveriteľne unavená. Unavená z pretvarovania sa, že som niekto, kým nie som ani náhodou. A to všetko len preto, aby bolo dobre, aby som náhodou niekoho nepohoršila, aby ma mali ľudia „radi“…
Všetci hovoria o tom, aké je dôležité zvážiť, koho si vyberieme za partnera. Môže nám zlomiť srdce, okradnúť nás o čas, zničiť našu vieru v lásku. Ženy sa cítia ponížene, muži mnohokrát odchádzajú zo vzťahov o niečo chudobnejší… No nikto nespomenie, aké je dôležité dať si pozor na priateľov. Na ľudí, s ktorými takisto trávime veľa času. Na tie osoby, ktoré nás mnohokrát ovplyvňujú a ani o tom nevieme, pretože zmena prichádza pomalým, občas aj zákerným tempom…
Meníme sa nielen vekom, ale i skúsenosťami. A žiaľ, najviac nás zmenia momenty, na ktoré nemáme dobré spomienky. Napríklad také, počas ktorých povyšujeme lásku nad nás samých… Dôsledkom toho strácame všetko to, čo sme roky trpezlivo budovali. A presne takým chvíľam sme sa rozhodli zasvätiť náš nový výber citátov.
Neboj sa, nie si jediná. To, čo cítiš práve v tejto chvíli, si nosilo v duši už veľa žien. Zdá sa ti, že to bez neho nevydržíš? Máš pocit, že už viac nevládzeš? Myslíš si, že už nikdy nebudeš nikoho tak milovať? Alebo si hovoríš, že odteraz budeš chodiť po svete ako bez duše? Že sa nikdy viac schuti nezasmeješ, že už v žiadne ráno nebudeš vstávať s pocitom, že je všetko tak, ako má byť? Ach, drahá… Vieš, ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy…
