Nastal čas, aby som to prijala. Zmierila sa s tým, čo sa stalo, a namiesto ľútosti cítila len úľavu. Pred niekoľkými dňami to bola neprijateľná predstava. Nechcela som na to ani len pomyslieť, pretože viem, že by som zostala sklamaná. Sklamaná z toho, že to ešte nedokážem… Rozlúčiť sa s tebou, rozlúčiť sa s nami. S tým pekným aj s tým, čo mi ublížilo. Jednoducho so všetkým, čo s tebou bolo späté a viac sa už nezopakuje.
Vekom sa učíme… Vnímať lásku a vzťahy trochu inak. Vekom sa z nich totiž nestáva naša záchrana, ale skôr bonus, ktorý dokonale dopĺňa to, čo sme si už vybudovali. Vekom nielen starneme, ale učíme sa prijímať sami seba. A len čo to dokážeme, pochopíme, že žiadne vzťahy nestoja za to, aby nám narušili náš pokoj na duši. Mnohokrát nás však od tohto zistenia delia skúsenosti. Presne tie zážitky, ktoré sme predtým tak celé mesiace kropili našimi slzami…
Vraví sa, že veľké dievčatá neplačú… Ach, aká nepravda… Zaujímalo by ma, kto to vymyslel a či sa vlastne zamyslel nad tým, aké škody tým napácha. Pretože každý sa potrebuje raz za čas vyplakať. Skôr či neskôr to na neho doľahne. Spomienky, pocity, sklamania, beznádej, slová, ktoré sme nestihli povedať, i tie, čo sme vyriekli v hneve. To všetko zo seba plačom púšťame. A tak sa, prosím, netvár, že si výnimkou…
Pozerám sa do zrkadla a skúmam tú ženu, ktorá odtiaľ na mňa hľadí… Koľko stôp si na mne zanechal? V očiach vidím sklamanie, utíchajúcu bolesť aj túžbu žiť. V prepadnutých lícach je badať známky mesiacov, kedy som nemyslela na svoje potreby. Nejedla som, nespala som… Všetko šlo bokom. Všetko, čo sa týkalo len mňa… A tak tu stojím s kamenným výrazom a uisťujem sa, že takto láska vyzerať nemá…
Zvláštne je, ako veľmi ma prežité roky dokázali ovplyvniť a ukázali mi, že predtým som si nechávala doslova šliapať po hlave. Pretože som sa napríklad uspokojila s málom, dokonca s ničím a ešte som za to dokázala byť vďačná. Pretože som verila, že sa niektoré vzťahy „upracú“ a že keď vydržím, bude všetko tak, ako chcem. Pretože som si mnohokrát hovorila, že to, že ma niekto nemiluje, je moja chyba. Že ak by som bola „v poriadku“– krajšia, lepšia, očarujúcejšia, bol by dokonalý aj môj vzťah…
Naháňame sa za niečím s vierou, že ak to dosiahneme, budeme šťastní. Myslím si, že však dosiahneme iba pravý opak. Do nášho života príde iba chvíľkové uspokojenie, ale potom sa začneme naháňať opäť za niečím novým a iným. Nevravím však, aby sme si neplnili sny a ciele, to určite nie, ale vravím o tom, aby sme v tej správnej chvíli vedeli zrelaxovať. Neužívame a nevážime si to, čo máme, ale sme nenásytní a chceme stále viac a viac. V neutíchajúcom kolotoči sa stále točíme, pričom nie a nie z neho vyjsť von…
