Drahá, život máš iba jeden… A možno sa teraz nachádzaš vo veku, kedy sa ti to veľmi nezdá, ale dovoľ mi, aby som ti ako tridsiatnička povedala jednu vec… Tvoj život preletí strašne rýchlo. Niektoré jeho etapy sa ti budú zdať nekonečné, iné zasa ubehnú ako jeden krátky okamih. Ale vždy, keď sa obzrieš späť, si uvedomíš, že sa ti uplynulé roky minuli šialeným tempom.
Prečo práve ja? Túto otázku si vieme klásť až príliš často v rôznych kontextoch. Občas sa nám stanú veci, ktoré nechceme, s ktorými nie sme stotožnení, ktorým nerozumieme alebo ich nechceme prijať či sa s nimi vyrovnať. Zdá sa nám, že sa to stať nemalo. Že na nás niekto napáchal krivdu, ktorú sme si ani náznakom nezaslúžili. Tak teda… Prečo práve ja? Prečo práve ty? Prečo práve my?
Snáď každá z nás zažila momenty, na ktoré by si priala zabudnúť. Sú to spomienky, ktoré nám pripomenú, že sme milovali príliš, zaslepene samy seba doviedli k pochybeniam, nechali sa nahovoriť na niečo, čo by sme dnes už neurobili… A skôr či neskôr sa prichytíme pri tom, ako už nechceme, aby sa niekto vrátil alebo aby sa niečo, čo nás teraz trápi, nestalo. Chceme nemať túto spomienku. Chceme nečeliť tým pocitom, ktorými nás vždy, keď si spomenieme, konfrontuje…
Ako spoznáš, že je to ten (ne)pravý? V prvom rade si musíš uvedomiť, že to nespoznáš hneď. Čo je obrovsky dôležité! Jednoducho, ak ideš s niekým do vzťahu, môžeš na ňom spoznať akurát len to, že to môže byť potencionálny kandidát na pána Pravého. Ale to, či ním naozaj je, spoznáš až vo vzťahu s ním – v praxi. Tak, ako to spozná aj ten druhý pri tebe…
Nedorozumenia. Pocit osamelosti. Tušenie, že každý z nás chce ísť iným smerom. Noci s tebou, ktorým chýbala blízkosť. Žiadna komunikácia. Chýbajúce bezpečie. Viera v niečo lepšie, v zmenu, ktorá by nás spasila. Láska, ktorej chýba istota, že je opätovaná. Myšlienky, ktorá ma ničili, pretože mi vnukli pocit, že nerobím pre nás dosť. Čoraz častejší pocit, že pre teba nie som jedinou…
Pripadá ti to ako včera, keď odišiel, aj keď je tomu už dlhá doba. Stále dumáš nad tým, čo by bolo iné, kebyže je tu a trápia ťa otázky: Prečo? Čo ak? Snažíš sa zamestnať si myšlienky, pretože pomyslenie na to, že tu nie je, bolí. A tá bolesť je tak veľká, že si si nikdy ani len nepredstavila, že takú bolesť môže človek pociťovať. Jediné, na čo sa v danej chvíli zmôžeš, je plač a spomínanie na to, keď ste boli spolu a nič na svete vám nechýbalo.
Teraz ti pre zmenu chýba celý svet… On…
