Bola som iná… Keď si predstavím samu seba v minulosti, v istých chvíľach sa nespoznávam. Kam som sa hnala? Prečo som chcela byť v očiach iných dokonalá? Prečo mi záležalo na názore iných ľudí? A kvôli čomu som túžila všade zapadnúť? Nemala som rada konflikty. Nikdy. Brali mi všetko – sebaistotu, vnútorný pokoj aj slová z jazyka. Vždy som zmĺkla, okamihmi habkala. Jednoducho, bolo to pre mňa peklo – dostať sa s niekým do nepríjemnej situácie.
Asi by najprv bolo fajn si povedať, aké je vlastne toxické správanie, respektíve, čo to znamená a ako si tento pojem vyložiť. Toxické správanie je správanie, pri ktorom cítime, že niektoré veci sú inak, ako by mali byť, a častokrát to ani nevieme poriadne vysvetliť. Veľa z nás má v sebe šiesty zmysel (alebo sa mu ukazujú tzv. red flags), teda akési znamenia, ktoré nám hovoria, že niečo nie je v poriadku.
Neviem, či má tento pocit nejaké bližšie pomenovanie… Hnev, zrada, smútok, ľútosť, sklamanie, beznádej? Asi sa v ňom mieša všetko možné aj nemožné. Ten pocit, že zatiaľ čo ja si ešte vyčítam, že neviem prežiť pár desiatok minút bez myšlienok na neho, a on… Si veselo našiel novú ženu. Možno dokonalú kópiu mňa samej, možno úplne iný typ, ako som ja, o ktorom predtým hovoril, že ho vôbec nepriťahuje. Verte či nie, nedeje sa to len výnimočne. Je to trošku také nepísané pravidlo – že jednému z dvojice nestihli uschnúť slzy, ktoré vyplakal po rozchode, a tomu druhému sa v očiach blyštia hviezdičky novej lásky.
Ghándi: „Ten, kto je slabý, nikdy nedokáže odpustiť. Odpustenie je znakom sily.“
Myslím si, že základ je v slove od–pustiť a vylúčiť to zo svojho života. Nájsť silu a odvahu na odpustenie je veľmi ťažká, ale správna vec. Podľa mňa je to správny krok, ktorý môžeme urobiť. Nie kvôli druhým, ale kvôli sebe. Uzdravíme tým svoje vnútro.
Čo je láska? Je láska to, ak po niekom túžite a chcete byť s ním a ani neviete prečo?
Je láska pocit, ktorý nedokážete vysvetliť, ale len jednoducho cítiť?
Spoznala som muža, ktorý mi bol sympatický, prebudil vo mne ten pocit…
Nechcem pri sebe nikoho… Neviem presne, kedy sa to úplne zlomilo, ale cítim to už dlhšie. Zostala som voči ľuďom úplne chladná. Možno si za to môžu sami, možno za to môžem aj ja, naozaj netuším. Jediné, čo viem, je, že prestávam veriť. Prestávam veriť slovám, prestávam veriť už aj skutkom, lebo sama veľmi dobre viem, aké jednoduché je zahrať aj „pár činov“, keď nás ľudia chcú dostať tam, kam potrebujú.
