Keby mi niekto povedal, pred páru rokmi dozadu, že táto láska bude bolieť, dušovala by som sa, že to je klamstvo. Pretože ON je iný, ON ma naozaj miluje… Každý z nás má však v srdci jazvu, ktorá ma meno a občas páli.
Neviem, či to bola láska alebo závislosť ma vlastniť a zároveň mi aj ubližovať… Tak ako láska, ktorá nám rýchlo prišla do života, tak sa pomaly pomaličky a bolestivo vyparovala z toho môjho…

V  tomto článku by som sa chcela vrátiť k typom mužov, o ktorých som písala v minulom článku.
K typom, s ktorými sa každá z nás stretla. Ktorí nám síce ozvláštnili život a možno nás aj na nejaký čas urobili šťastnými, no potom prišli časy, počas ktorých sa na povrch vynorila krutá pravda, ktorá nám nielen otvorila oči, ale nás aj zranila. 

Niekedy príde to, čo najmenej čakáme, práve vtedy, kedy to najmenej čakáme, a od tých, od ktorých to najmenej čakáme.
Keď si myslíme, že už sa udialo toľko zlých vecí, že ďalšia zlá sa predsa udiať nemôže.
Keď si myslíme, že aspoň táto jedna vec a tento jeden človek je v našom živote stabilný.

Človek mieni, pán Boh mení. S týmto výrokom sa stretol určite už každý z nás. Posúďte sami, že je v tom kus neuveriteľnej pravdy. Nikdy som veľmi na takéto veci neverila. Nikdy som tomu neverila, až do istého dňa. Dňa, ktorý zmenil všetko. Riešila som banality a ľudí okolo seba, ktorí by si správaním voči mojej osobe nemali zaslúžiť ani kúsok mojej pozornosti. Avšak oni nedostávali iba moju pozornosť, ale brali mi zo života aj moju radosť a úsmev z pier.