Veľa z nás sa už v živote stretlo s chlapcom, ktorý nás priťahoval – či už po fyzickej, alebo psychickej stránke. Cítili sme sa pri ňom tak žiaduco. Veľa, veľa sme sa rozprávali, o všetkom a v podstate o ničom. Pri každom jeho úsmeve sa nám začali podlamovať kolená a keď sme boli s ním, tak nám čas utekal až príliš rýchlo. Najradšej by sme ho zastavili a priali si, nech tá noc trvá večne…
Nedostala som od života nič z toho, o čom som snívala… A som si istá, že teraz budú mnohí z vás vedieť presne, o čom hovorím. Keď som totiž bola malá a mladšia, vysnívala som si veľa vecí. Vysnívala som si celý svoj život. A úprimne, nechcela som vlastne až tak veľa. No v realite je všetko úplne inak…
Možno je to súčasnou dobou, možno mám len nejaký zvláštny splín, ktorý ma priviedol k týmto myšlienkam. No čoraz častejšie sa pozerám do minulosti a premýšľam, čo by som zmenila. Viem, že to nikam nevedie. Minulosť už nezmením a ani nezvrátim jej dôsledky. No pre mňa je to v poslednom čase balzam na dušu. Nachádzam tam seba. Svoje chyby, svoje omyly, všetko, na čom som sa popálila. Nechať minulosťou minulosťou je krásne a oslobodzujúce. Ale taktiež rovnakú slobodu hľadám v ponaučeniach, ktoré z nej plynú.
Keď som bola mladšia, neustále som mala nejaké očakávania. A ak sa mi mnohé z nich nenaplnili, upadala som do zúfalstva. Ak mi skrachoval vzťah, na ktorom som bola odhodlaná pracovať, brala som to ako vlastné zlyhanie. Ak sa mi nepodarilo niečo, čo som túžila dosiahnuť, vravela som si, že som neschopná, pretože iným sa to jednoducho podarilo. Proste ak sa stalo niečo, čo sa vymklo z mojich predstáv, dávala som si to za vinu…
Nikdy sa nestrať v citoch, ktoré cítiš k iným… Ak by mi tieto slová niekto povedal pred rokmi, mohli by sa stať dve veci. Buď by ma tým zachránil pred množstvom citových búrok, alebo by som mu vôbec nerozumela. Povedala by som si, že načo toľký patetizmus… Čo je to za hlúposť… Veď ja sa predsa nikde a v nikom nestrácam… No až vzťahy, ktorými som si prešla, ma naučili, že možné je všetko. Že stratiť sa v láske vôbec nie je také ťažké a stane sa to skôr, ako si to stihnem uvedomiť.
Kedysi by som zostala, dnes už nie… V poslednom období sa toho veľa zmenilo. Zmenilo vo mne. Keď som bola mladé dievča, verila som na akúsi osudovosť. Myslela som si, že ak raz niekde vzplanie obrovská láska, tak to proste nie je „len tak“… Že to niečo znamená. Že dvaja zamilovaní nemôžu predsa ísť len tak od seba. Veď predsa to, že sa našli, je neuveriteľné šťastie.
