Za čo si bola naposledy vďačná? Zastav sa na chvíľku, prosím. Aspoň na chvíľku a spomeň si na to, za čo si naposledy cítila vďačnosť. Každý deň si nájdi aspoň pár vecí, pre ktoré poďakuješ. Aspoň pár… Dnes v žijeme v dobe plnej materializmu a sústredíme sa na tie materiálne veci viac, ako na tie oveľa podstatnejšie. Trošku je to smutné, a to aj z toho hľadiska, že si uvedomíme, čo sme mali, až keď to stratíme.
Milovať ženu je iné, ako milovať dievča… Je medzi nimi totiž obrovský rozdiel. Na rovinu? Milovať dievča je jednoduchšie. No milovať ženu, ktorá si už určite prešla nejakým peklom, ktorá už bola zlomená, ktorej dôveru ľudia už určite nie raz zneužili, ktorá musela byť už niekoľkokrát silná aj za iných, aj keď mala pocit, že ju bolí i dýchanie…
K tejto téme by mala čo-to povedať asi každá jedna z nás. Ja však cítim, že u mňa to stále neutícha a mám ešte čo povedať tomuto svetu. Chcem odhaliť svoje rany a podeliť sa o ne s vonkajším svetom. Možno aj preto, že ak toto isté niekto zažíva, nechcem, aby si myslel, že je v tom sám… Nikdy nie si na problémy sama. Navštívila som už asi všetky fázy, alebo teda skôr ich navštívilo moje sebavedomie… Raz hore, dolu, hore, dlhšie dolu a takto to išlo ako na húsenkovej dráhe.
Keď som bola až po uši zamilovaná a v tej láske som sa úplne strácala, nebolo mi pomoci. Držala som sa jej ako kliešť, pretože som sa mylne nazdávala, že toto je to, čo chcem. To, čo potrebujem, musím mať, lebo inak… Sa mi ten môj svet totálne zrúti. Lebo budem sama… A keďže som sa tej samoty bála ako čert kríža, nemala som inú možnosť, len milovať. Milovať človeka, ktorý nemiloval mňa. Veľmi zlý scenár, ja viem. Spätne ho zo svojho života škrtám, hoci som si na jeho písaní dala v minulosti tak veľmi záležať…
Dnešný článok by som chcela venovať ľuďom, ktorí sa s čistým srdcom do niekoho zamilovali, no ich láska bola daným človekom len zneužitá. Chcela by som ho tiež venovať tým, ktorým sa to, vďakabohu, ešte nestalo a varovať ich, aby boli naozaj pozorní, komu sa celí slepo odovzdajú. Pretože ani ja som kedysi neverila, že ma niekto dokáže s pokojným svedomím proste len tak použiť…
Zraniteľnosť – to je názov našej témy týždňa.
A hoci sa v našich článkoch budeme venovať zraniteľnosti ľudskej duše, v rozhovore sme sa rozhodli dať priestor omnoho zraniteľnejším tvorom – psíkom a mačkám, ktoré sa dôsledkom ľudskej ľahostajnosti ocitajú v útulkoch.
