Ak by sme každý jeden z nás vyrozprávali svoj príbeh, prišli by sme na to, že láska má viac než tisíc podôb. Všetci ju po predošlých skúsenostiach vnímame inak – niektorým vzala všetko, niektorým dala to, čo celé roky hľadali, iným poukázala na ich slabé miesta a niekomu zasa dala dôkaz, že tie slabé miesta v tom správnu vzťahu nemusí skrývať…
Milá žena, možno ti práve poviem niečo, čo potrebuješ počuť. Možno ti moje slová dokážu, že máš na výber, že nie je tvojím osudom žiť spôsobom, akým žiješ teraz, a cítiť to, čo dnes cítiš. Možno sa rozplačeš, možno začneš hľadať v mojich riadkoch skryté metafory a možno sa na mňa i nahneváš a povieš si, že ti klamem, pretože človek, ktorého srdce je zatienené bolesťou, ľahko zabudne na to, že si zaslúži viac. Že si zaslúži pokoj a lásku, svet, ktorý je čistý a priezračný, nie naplnený zmätkom.
„Čo sa týka tvojich citov, nikdy na nič nečakaj. Miluj teraz. Teraz odíď od tých, čo ťa nemilujú. Teraz si nájdi chvíľu na to, aby si porozumela sama sebe a tomu, čo práve cítiš. Nečakaj, že sa to vyrieši samo… Pretože nepochopený cit je to, čím si my ľudia najviac ubližujeme…“ (Z knihy Stretni sám seba)
Občas je ťažké uveriť v existenciu niečoho, čo nám ukázalo svoju nestálosť, premenlivosť a možno i faloš. Občas je ťažké veriť, že si zaslúžime to, čo nás už roky obchádza, a je tak ľahké podľahnúť pocitu, že pre nás to nie je určené. Občas strácame silu, odhadzujeme nádej, prichádzame o ilúzie. A to len preto, že sme nemali šťastie. Šťastie na lásku, na ľudí, na to správne, na to pravé…
Nezaľúbila som sa hneď… Bolo to skoro, ako keď zapnete film, ktorý vám najprv hrá iba tak v pozadí, vy pomedzi to robíte množstvo iných vecí a ani si neuvedomujete, ako postupne pomaličky nechávate za sebou všetko ostatné okrem toho filmu. Nie preto, že by ste chceli, ale preto, lebo vám už zrazu pripadajú všetky tie ostatné činnosti až komicky nepodstatné. A zrazu sa pristihnete pri tom, ako s úžasom hľadíte na film, premýšľate nad tým. čo sa stane ďalej a počas reklamy sa neviete dočkať novej scény…
Drahá, prihováram sa ti takto pomocou slov… Dobre vieš, čo máš robiť, a i tak sa neustále trápiš… Neustále čakáš na to, že sa tvoj partner zmení. Čakáš, že sa začne snažiť budovať vzťah s tebou a nie, že ten vzťah bude čím ďalej upadať… Verím ti, už nevládzeš. Už si vyčerpala všetky sily na to, presviedčať ho o niečom, o čom si si bola istá, že by vám pomohlo. Všetky sily si vkladala do úsilia zachrániť potápajúcu sa loď.
