Vždy som bola osobou, ktorá verila v dobro ľudí. V ich čestnosť a v dobré úmysly. Osud mi ale ukázal, že ľudia nie sú iba dobrí a úprimní, ale že niektorí prídu do nášho života na to, aby nám na chvíľu zapožičali pocit šťastia a láskyplného náručia. A potom v jeden moment… Nám ho zo sekundy na sekundu vytrhnú aj s kúskom našej duše. Zoberú si ho navždy so sebou alebo sa nám náš stratený kúsok vráti?
Stojíš před nepřehlednou křižovatkou, snažíš se vyřešit kudy jít. Kam jít? Zaseknutá v nerozhodnosti a v zmateném našlapování na místě. Jen hlavně nezačít další smršť bolesti.
Můžeš zapomenout a snažit se z toho vzpamatovat, ale vždy už to bude s tebou. Zraněné city. Ta bolest, kterou jsi prožila. Dala jsi ze sebe vše, jak jsi jen nejlépe dokázala. Přes to všechno stále nic nefungovalo.
Prebudila som sa do chladného jesenného rána. So silným espressom som otvorila terasu a dívala sa na stromy. Odmala ma vždy fascinovali a milujem sa na ne pozerať dodnes. Vyžaruje z nich pokoj. Stromy sa sem-tam pohli vďaka jemnému vánku, zatiaľ čo ja som vdychovala chladný vzduch do môjho vnútra. Pre mňa blažený a upokojujúci pocit. Zatvorila som terasu, zapla aromalampičku a zapálila pár kusov škoricových sviečok. Zazvonil zvonček a následne som išla otvoriť dvere. Stál si medzi nimi TY.
„On nie je prehnane žiarlivý, iba ma miluje…“ Toto som raz počul a zostalo mi ťažko. Pretože to boli slová o mužovi, ktorý svojej partnerke zakazoval všetko a pre všetko sa urážal, aby ju vytrestal tichou domácnosťou. Hral na ňu celkom peknú hru, na ktorú ona v mene lásky pristúpila. Až vtedy som si uvedomil, aké nástrahy na nás vo vzťahoch číhajú a že vôbec nie je ľahké ich včas rozpoznať. A preto by som si dnes chcel posvietiť na to, či to, ak niekto nežiarli, musí zákonite znamenať, že nás nemiluje… Sú medzi nami totiž aj takí, ktorí veria, že kto nežiarli, nemiluje.
Možno si to nepamätáš, no ja na tento deň nezabudnem nikdy. Bol to deň, kedy mi postupne ako skladačka puzzle do seba zapadli všetky časti a vytvorili obraz, pred ktorým som sama zatvárala už vyše roka oči. Áno, bolo pre mňa veľmi ťažké si priznať, že človek, s ktorým som mala naplánovanú budúcnosť do každého možného detailu, lebo taká skrátka som – plánujem a snívam, už nebude súčasťou mojej budúcnosti.
„Slovo navždy už beriem s rezervou…“
Často sa vás pýtame, čo by ste u nás chceli čítať, a keď sme vám pred niekoľkými dňami dali priestor, aby ste nám vnukli námet na novú tému týždňa, s prehľadom vyhral jeden nápad… Nevera. Hoci si všetky tematické týždne plánujeme poctivo vopred, tentokrát mali udalosti veľmi rýchly spád. Jedna naša čitateľka sa s nami v správach podelila o svoju skúsenosť, ktorú by si bolo škoda ponechať len pre seba. A tak netrvalo dlho a z Alex sa stala naša ďalšia respondentka.
