Tak to určite nie si ani ty, ani on. Všetko sa deje, ako sa má diať. Ver mi. Časom mi to príde ako lacná výhovorka, ktorá sa zdala byť tak romanticky klišé smutná. Nechcem byť negatívna, v žiadnom prípade, ale vidím veci reálnejšie, keď nie som zaľúbená. Stalo sa vám niekedy, že ste spoznali človeka, ktorý bol vašou spriaznenou dušou? Ktorý vám bol tak podobný v zmýšľaní, rozmýšľaní, svet videl vašimi okuliarmi? A potom sa to muselo skončiť…
„Čím dlhšie zostávame vedľa niekoho, kto nám – možno aj nevedome – ubližuje, o to výraznejšie následky si koledujeme.“
Vzťahy riešime celý život… Ako sa dozviete o pár riadkov nižšie, začíname ich riešiť oveľa skôr, ako si uvedomujeme ich dôležitosť. Najzradnejšie na tých nesprávnych vzťahoch je však to, že ich riešime tu a teraz, pričom zabúdame, že si z nich čosi pomerne dôležité odnášame aj do budúcnosti. Nevedomky, potichu a s veľkou zárukou, že sa neskôr ocitneme zoči-voči menšiemu či väčšiemu problému.
Pocit, že sa musím snažiť viac. Výčitky, že asi nie som dokonalá a vlastne ani priemerná, pretože inak by vzťah s tým mužom nebol taký komplikovaný. Sebatrýznenie vychádzajúce zo skutočnosti, že sa mi nedostáva takej lásky, akou som ja schopná milovať… Neopätovaná alebo len čiastočne opätovaná láska má toľko nástrah, že ich dlho po ukončení vzťahu nedokážeme spočítať na prstoch všetkých rúk, ktoré sme kedy v dave námatkovo zazreli. Pretože neopätovaná láska je snáď ešte nebezpečnejší cit ako nenávisť.
Hnev, frustrácia, mrzutosť a plno iných negatívnych prívlastkov. Veľa z nás sa už určite s hnevom stretlo. Ja mám pocit, že sedíme spolu na káve každý jeden deň a dokonca niekoľko hodín. Rozprávame sa o živote, bežných veciach i starostiach, ale niekedy mám toho dosť. Nejdem sa tu sťažovať, iba chcem zdôvodniť, prečo mám náladu tam, kde ju mám. Striedanie s hnevom a smútkom je posledné dni u mňa na takej bežnej báze, by som povedala. Stále si kladiem jednu otázku, kedy prestanem byť dobrým človekom a kedy to tí druhí prestanú zneužívať?
Viete, čo bolo najťažšie na mojom poslednom vzťahu? Povedať si dosť… To bolo to najťažšie, najnáročnejšie, najzložitejšie, najbolestivejšie, a tak mi to, logicky, trvalo aj najdlhšie. Bolo to také moje „naj“, rovnako ako vlastne aj celý vzťah. Dnes prehrabávajúc sa v týchto spomienkach sa sarkasticky pousmejem, avšak vtedy to úsmevné nebolo. Pravdaže… Ako inak… Pretože som tým žila. Tým vzťahom, tou bolesťou aj láskou. A sama si nie som istá, čo bolo silnejšie – či bolesť, alebo láska.
Viete, naozaj rada by som sem napísala nejakú zázračnú radu, ktorá vám pomôže rozchod alebo rozvod prekonať naozaj ľahko. Nič také však neexistuje…
Existuje ale plno malých-veľkých právd, ktoré keď si ich uvedomíme, nám celý ten proces dosť uľahčia…
