Dlhé, stereotypné dni sú už dávno preč. Večery, kedy som pomedzi slzy lapala po dychu, si už pamätám len ako spomienku. Myslela som si, že musím zostať s niekým, kto si ma neváži, len aby som nebola sama. S niekým, kto si nevedel nájsť čas, urobiť kompromis či riešiť problémy. Vždy bola všetko moja chyba a vraj som vždy vyvádzala kvôli maličkostiam, ale keď na tých maličkostiach tak záleží…
„Vzťah je o ústupkoch, o občasnom uskromnení sa a o tom, že musíme citlivo zvážiť, či sme sebci alebo len chránime seba.“
Žiarlivosť, nevera, láska, ktorá nám nedáva to, čo od nej očakávame… Týmto vzťahovým problémom sme sa venovali ešte v minulom roku. A keďže vás táto téma nesmierne zaujala, rozhodli sme sa k nej opäť vrátiť. Tentokrát sa však na vzťahové problémy pozrieme trochu inak a zameriame sa na situácie, kedy ani jeden z dvojice nepochybil, láska vo vzťahu stále je, avšak napriek tomu to nie je ideálne.
Jednostranná láska? Je to ako čakanie na niečo, čo sa nikdy nestane. Ako túžba byť s niekým, kto o vašej existencii na tomto svete ani netuší. Neustále iba dúfaš, že ti napíše, zavolá a nájde si na teba čas. Ty ho nevieš dostať z hlavy. Ani počas dňa, ani počas noci. Fantazíruješ o tom, aké by to bolo, keby ste spolu. Čo by si robila, čo by si povedala a ako by reagoval on. No nič sa nedeje…
Koľkokrát môže človek milovať? Každý si pamätáme na prvú lásku, keď sme si mysleli, že to bude navždy… Keď sme si mysleli, že už nikdy nepríde nikto, kto by mohol znamenať viac…
Ja som to tiež zažila. Môj najdlhší vzťah trval 8 rokov. A keď sme sa prvýkrát rozišli, môj svet sa zrútil ako domček z karát. Všetko stratilo zmysel…
Nedávno som videla citát, ktorý znel nejako takto: Milovali sme sa, ale urobili sme to zle… Neviem, prečo, ale aj keď je to už snáď večnosť, vždy si pri podobných myšlienkach spomeniem len na jedno jediné meno. Mužov v mojom živote bolo viac, no jeden z nich je pre mňa nezabudnuteľný, aj keď je minulosťou… A možno každému z nás ostane v srdci vyryté jedno takéto meno…
Snažila som sa byť vždy ku každému dobrá a milá. Nemala som problém pomôcť ani nepriateľovi. Odmala ma k tomu doma viedli. Pár posledných rokov som naivne verila, že aj druhí ľudia budú presne takí istí. Samozrejme, česť výnimkám. Aj keď ma ľudia sklamali, tak som si myslela, že to bola iba chyba a chyby robí predsa každý z nás. Niekde v kútiku svojho vnútra som verila v dobro ľudí. Ja som si ľudí púšťala k sebe veľmi blízko. Verila som v ich dobro a úprimnosť.
