Pamätáš na tie krásne časy, ktoré sme spolu zažili? Pamätáš na to, kedy sme sa po prvýkrát stretli? Pamätáš, kedy sme išli prvýkrát spolu von iba my dvaja? Pamätáš na náš prvý bozk? Pamätáš, ako sme sa rozprávali dlho do noci? Pamätáš na tie rozhovory, ktoré boli tak úprimné? Aj na tie, ktorých pointu nechápem doteraz? Pamätáš sa na to, ako sa ti roztriasli kolená, keď sa nám prvýkrát preplietli prsty na rukách?
Ja áno…
Pamätám si na tie motýliky v bruchu každý večer, kedy sme išli spolu von. Pamätám si, ako som sa vracala ráno domov. Pamätám si, ako som si v hlave stále dookola prehrávala naše rozhovory. Pamätám si na tie nenápadné komplimenty, vďaka ktorým som sa cítila tak krásna.
pinterest.com
Pamätám sa na všetky tie dotyky a objatia. Pamätám si na naše správy, pri ktorých som sa usmievala od ucha k uchu. Chvalabohu, zachovala som si aspoň screenshoty a vždy keď sa k nim dostanem, v duchu sa usmievam a spomínam, ako pekne nám spolu vtedy bolo.
Síce medzi nami nebola láska…
Alebo možno aj bola, možno to bol určitý, zvláštny druh lásky, čo sme k sebe cítili. Alebo to bola iba príťažlivosť, ale nikdy na to nezabudnem.
Rovnako ako nikdy nezabudnem, ako sme sa nikdy nevedeli rozlúčiť pred mojím domov. Sekundy, minúty, hodiny ubiehali a my sme tam stále stáli. Nikdy nezabudnem ani na to, ako si zvykol obdivovať moje kraťasy.
Nikdy na teba nezabudnem…
Patríš do môjho života už navždy. Navždy si ma poznačil spomienkami na teba, vďaka tebe som spoznala to nádherné čaro slobody, ale stretli sme sa v nesprávny čas. Ani jeden z nás nebol pripravený pokračovať ďalej, avšak doteraz keď som v tvojej prítomnosti, sa mi trasú ruky.
Ale aj napriek týmto zvláštnym pocitom s tebou rada trávim čas, rada sa s tebou rozprávam ale už nič viac, lebo navždy budeš patriť do mojej minulosti.
A možno raz, ak nám to bude súdené, sa stretneme tentokrát už v správny čas…
Autor: Petra Pažičanová
Coverphoto: Photo by ian dooley on Unsplash
