Hovorí sa, že „Priateľstvo nie je o tom, že nás nič nerozdelí, ale že aj keď sa rozdelíme, nič sa medzi nami nezmení.“ Tak prečo sa to zmenilo? Prečo si tu nebola, keď som ťa potrebovala? Stretli sme sa počas štúdia na vysokej škole a za krátky čas sa z nás stali najlepšie kamošky.

Žili sme naplno a o tom, čo sme za tých 5 rokov spolu zažili, by sa dalo napísať niekoľko románov. Bolo to bláznivé, krásne a neuveriteľné. Bolo to o priateľstve, láske, ale najmä o dôvere, podpore a vernosti.

Neexistovalo nič, čo by nás rozdelilo.

Pamätáš, ako sme snívali o tom, že keď si nájdeme mužov, postavíme si domy vedľa seba? Že naše deti budú vyrastať
spolu a raz sa vezmú? Že raz za mesiac necháme mužov s deťmi doma a my si vyrazíme do kina, na drink, na párty. Spomenieš si na to niekedy? Na mňa? Lebo ja na teba myslím veľa.

Rozmýšľam na náš sľub, že sa medzi nás nikto nikdy nepostaví. Ale postavil sa a naše cesty sa rozišli. Už to bude rok a pol, čo som ťa videla naposledy. Rok odkedy som objala tvoje deti a oni mi povedali, že ma ľúbia. Sľúbila som im, že tu budem pre nich vždy. Že keď budú v puberte a budú utekať z domu, že u mňa budú vždy vítané a ty aspoň budeš vedieť kde ich máš hľadať. Pamätáš? 

Už rok a pol hľadám odpoveď na otázku, prečo si dovolila, aby to takto skončilo.

pinterest.com

Prečo si jeho mala radšej ako mňa? Bol mojim priateľom tri roky, ty mojou priateľkou 14 rokov. Bola som šťastná, keď som Vás zoznámila a vy ste si sadli. Miloval tvoje deti a viem, že by bol skvelý otec aj našim deťom. Ale medzi nami to prestalo klapať, začali sme sa hádať, urážal ma a ponižoval. Zdôverila som sa ti, že sa s ním chcem rozísť a čakala som, že ma podporíš a budeš stáť pri mne.

Bolo to tak ťažké pochopiť? Nechcela som od teba, aby si sa sním prestala priateliť. Chcela som iba, aby si ma počúvala, objala a povedala, že to spolu zvládneme. Veď na to tu priatelia sú, nie? Na tú vetu, ktorú si však vtedy povedala, nikdy nezabudnem:

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Žena, ktorá vníma lásku inak

„Nemôžeš sa sním rozísť, lebo my ho máme radi. Ako mám vysvetliť mojim deťom, že on už nebude s tebou?”

Chvíľu som tam stála a čakala, kedy sa rozosmeješ a povieš, že to bol iba nevydarený vtip. Ale to sa nestalo. Myslela si to vážne a ja som od teba odchádzala zmätená a s pocitom, že snáď svoj postoj prehodnotíš a zavoláš mi. Nezavolala si ani na druhý deň, ani o týždeň, ani o mesiac. Prešiel rok a pol a ja už na tvoj telefonát nečakám. Nečakám, že mi napíšeš, ako sa mám, čo robím, kedy prídem. Už nečakám, že mi pošleš s tvojimi babami bláznivé video, ktoré ma rozosmeje a zavoláme si že sa ľúbime. Áno, mohla som sa ozvať aj ja, ale ja som už nevládala byť stále tá, ktorá lepí vzťahy okolo seba.

Chcela som raz cítiť, že aj o mňa niekto zabojuje a budem mu chýbať. Nezabojoval a nechýbam…

Netušíš, čo som za ten rok zažila.

Nemohla som ti zavolať, keď mi bolo smutno, ani keď som bola šťastná. Nebola si tu, keď som sa rozhodla konečne to sním ukončiť. Keď som sa znova zamilovala, ani keď mi zlomil srdce. Nepodržala si ma, keď mi odišiel do neba najdôležitejší človek v živote, nemala som komu zavolať, keď sa mi chcelo plakať, ani keď som potrebovala počuť, že zase bude dobre. Neviem, ako sa máš ani či ťa niečo trápi. Neviem, či ti chýbam, ani či sa s deťmi občas o mne rozprávate. Občas držím v ruke telefón a chcela by som ti napísať. Nahrať bláznivé video a čakať na to vaše. Ale nedokážem to.

Tentokrát je to iba na tebe. Rozhodla som sa nebojovať o ľudí, ktorí v mojom živote byť nechcú. Nestáť pri priateľoch vždy, keď to potrebujú, a potom ostať sama, keď ich potrebujem ja. Už nebudem volať, písať, ozývať sa. Možno sa tým okruh mojich priateľov rapídne zníži a možno nebudeš jediná, ktorá ostane v mojich spomienkach. Ale o to viac si budem vážiť tých, čo tu ostanú. Budem vedieť, že keď sa zas ocitnem v tme, s nimi nikdy nezablúdim.

coverphoto: pexels.com

AUTOR: Katka D.

Facebook komentáre