Stretli ste ho už niekedy? Toho pána Božského – človeka, pri ktorom sa vám podlomili kolená? Alebo ešte do vášho života neprišiel? A možno ho máte práve doma. Ak áno, zo srdca blahoželám… Spomínam si na momenty, kedy som o ňom snívala vo dne v noci. Kamarátky, sesternice a každý, koho som stretla, mali toho pána úžasného. Teda… Bola to zrejme len moja predstava, ktorá ma presviedčala o tom, že je to ideálne. A tak som začala snívať o tom, aké to bude, keď ho prvýkrát stretnem. 

Poviem vám, že predstavy boli ako z rozprávky. So psom na prechádzke sa stretnú naše pohľady, on sa obráti, padneme si do náručia a už bude ruka v ruke. Priznávam, fantázia bola vždy moja silná stránka a v tom období som pozerala veľa romantických filmov, kde vždy skončia spolu šťastne, až kým… Tak som trošku uletela. 

pinterest.com

Myslela som si, že budem večne sama… 

Dokonca som prestala chodiť von s tými, ktorí mali svojho vyvoleného. Cítila som sa ako tretie koleso na voze. Keby som v tej dobe vedela, aké to celé bude, užívala by som si každý jeden moment ako slobodná. 

Jedného krásneho dňa to ale prišlo. Nečakane. Samozrejme, nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale naozaj to platí doslova. Príde to k tebe vtedy, keď to najmenej čakáš. Keď prestaneš „tlačiť na pílu“ a necháš všetko tak. 

Pri týchto slovách od druhých som mala husiu kožu a podľa mňa aj vyrážky. Dobre, vtedy som ich mala naozaj dosť, takže neviem, či to bolo práve z toho. Zle sa mi to počúvalo a žila som len vo svojej pravde. Chcela som ho tu a teraz. 

A ako to vlastne prišlo? 

Veru, nebola to PRECHÁDZKA. Bolo to na strednej škole. Ani neviem prečo, mávali sme spolu informatiku. Vôbec ma v tej chvíli nezaujímalo učivo, ale on. Namiesto toho sme si písali na pokeci. Hlavne, že sme sedeli skoro vedľa seba. Začali sme sa stretávať a po pár týždňoch sme sa dali dokopy. 

Celá som žiarila. Dostávalo sa mi samej pozornosti. Dokonca to bol umelec. Písal mi básne, hral na gitare, Jediná chyba bola asi len to, že sme sa nestihli pohádať. Prešli asi dva mesiace a ja som dostala kopačky – priamo na školskej chodbe cez prestávku. Vraj umelec nemôže byť so športovkyňou. No teda ten „pán B“ to asi nebol. Nevadí… 

pinterest.com

Prešlo pár mesiacov a druhá láska prišla nečakane 

Bolo to také iné, dospelejšie. Každý vedel, že sa sklamem, len ja som sa presviedčala o tom, že je skvelý. Mali pravdu. Sklamala som sa. Podviedol ma. Toto som ťažko predýchavala a zasiahlo ma to viac ako rozchod cez prestávku. Prišiel ale moment slobody. 

Diskotéky, chaty. Tešila som sa z toho. Prestala som hľadať. Nechcela som nič, nikoho. Spoznala som zrazu vtedy ešte chlapca, ktorý si musel už moje srdce získať. Nebola to vôbec láska na prvý pohľad. Ani na druhý. Povedala som si však: Nemám čo stratiť. 

Prišlo to postupne, pomaly. Bála som sa sklamania. Z toho chlapca je teraz otec našich dvoch detí. A či je on ten pán Božský? Niekedy to s ním božské vôbec nie je. No jedno viem. Učí ma práve jeho chybami, kde mám ešte ja nedostatky. Je mojím zrkadlom.

pinterest.com

A či teda taký vôbec existuje? 

Neviem. Každý má o ňom inú predstavu. Jedno viem, ten pán B by mal stáť pri vás v každej chvíli, byť vám oporou, ak ste na dne, aby vás mohol vytiahnuť na hladinu. Nech sa deje čokoľvek. 

A vlastne, nemusí to byť ani človek, s ktorým žijete. Môže to byť pokojne najlepší priateľ. V mojom živote sa nachádza a som zaňho nesmierne vďačná. Neprestávajte snívať. Sny sú nekonečné a nikdy neviete, kedy sa objaví.

Autor: Sašulik

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Viem, že raz zabudnem

Coverphoto: Photo by HiveBoxx on Unsplash

Facebook komentáre