Perfektná ilúzia, ktorú si si vytvoril. Cítila som sa s tebou úžasne, bol si dokonalý džentlmen, pozorný, až mi to bralo dych. Mala som pocit, že sme spriaznené duše, to mám ešte stále aj teraz s odstupom času, ale… Ale až neskôr som pochopila, čo si mi spravil.
Keď si ma zrazu opustil zo dňa na deň a ja som pochopila, že som tomu prepadla. Prepadla tebe. Nechcela som, nemala som to v pláne, ale stalo sa. A stačila na to chvíľa, aby som podľahla tvojim hrám. Bolesť, tvoja každodenná ignorácia a nadradený postoj.
Potreba si niečo dokazovať?
pinterest.com
Milovala by som ťa, ale nemôžem ťa mať. Nejde to a vedeli sme to obaja od začiatku. O to viac ma to ničí.
Život zamieša karty rád a postaví nám do cesty človeka, ktorého podvedome chceme, nie je nám súdený a nevieme s tým bojovať. Je to silnejšie. Je to droga.
Nik mi nepomôže, iba ja sama a uvedomujem si to každým kúskom tela. Nevedela som s tým bojovať, ale teraz už viem. Keď som zistila, že nie som jediná. Že si povedal a spravil to a to. Žiarlivosť ma skoro vo vnútri zožrala.
Zrejme som ani nikdy nebola jediná, len si vytvoril ilúziu záujmom, ktorý si voči mne prejavoval každý deň. A keď si sa vytratil, ostalo prázdno, ktoré ma ničilo každý deň.
Bojovala som dlho.
Ale teraz s každým tvojím gestom voči nej vidím, že to bola a je len tvoja hra. Dokazovať si, že môžeš mať tú a tamtú… a vôbec… všetky. Áno, musím uznať, máš šarm. Neplatí ale na každú a ja už nebudem naivná, pobláznená žena, ktorou som bola doteraz.
Otvorili sa mi oči. ZAS! Myslela som si, že po prvom rozchode už budem triezvo pozerať na veci, ale prišiel ďalší a ja som si musela dať dole aj druhé ružové okuliare.
Pamätáš? Povedala som ti, že čas ukáže, kto si, a tak sa aj stalo. Si narcis. Si jedným z tých, ktorí ma zničili. To, že som ešte verila v aké-také dobro v chlapoch a vidím, že ste všetci rovnakí.
pinterest.com
Kam to spejeme? Áno, áno, viem, už tu predo mnou niektorí písali o novej, modernej, skazenej dobe, a tak pridávam aj ja svoj názor do pléna. Aj vďaka tebe sa zo mňa stáva bezcitná žena. Časom. To príde.
Takže, môj milý, čo dávaš ty mne, dostaneš naspäť.
Moje srdce sa konečne otriaslo z tvojich gest. Priznávam, ešte sa mi pri pohľade na teba roztrasú kolená, ale keď si predstavím, čo všetko robíš a hovoríš iným, prejde ma to. Nenechám so sebou mávať a od dnešného dňa robím veci pre seba. Nie pre teba, tamtoho alebo iného. A že potom prečo sa bojím lásky… Prečo sa jej bojíme všetci, keď je všade toľko sĺz a sklamania.
Napísalo to predo mnou už mnoho duší, ale ver mi. Ak máš aj ty niekoho, z koho sa ti podlamujú kolená a nevieš s tým prestať, ono to jedného dňa príde. Len ešte nie si pripravená. Raz dôjdeš do bodu, kedy budeš unavená zo všetkého a vtedy sa postavíš z dna. Pohár, ktorý sa plní bolesťou po kvapkách, ešte nie je naplnený.
Chce to čas.
Otrepaná fráza? Nie. Píšem z vlastnej a nie jedinej skúsenosti. Hovorí sa: „zíde z očí, zíde z mysle“, ale ak nemáš možnosť vyhýbať sa mu, aj tak to prejde.
Príde niekto, kto ti otvorí oči a ty sa začneš na neho dívať inak. A zrazu sa budeš sama seba pýtať, čím ťa tak očaril a budeš mať pocit, že je to úplne iný človek, ktorý sa ti na začiatku predstavil s maskou, akú nosil. Príde vytriezvenie a ty sa budeš môcť opäť slobodne nadýchnuť.
Autor: EL
Coverphoto: Photo by Sladjana Karvounis on Unsplash
