Kedysi som nemala rada písanie… Milovala som „niečo tvoriť“, ale písanie sa mi zdalo zdĺhavé a náročné… Dnes viem, že som na písanie skrátka len musela dozrieť… Niečo zažiť, veľa si uvedomiť. Naučiť sa pokore. No a práve preto, že viem, aké ťažké je niečo vytvoriť, vážim si každého spisovateľa, autora, ktorý odhaľuje svoju dušu svetu, a rada šírim jeho slová ďalej. Jedna z mojich obľúbených autoriek je aj Najwa Zebian. Inšpiratívna žena, ktorej slová ma nútia pousmiať sa vždy, keď ich čítam… Je v nich toľko pravdy:
…
Ak ťa milujú, nebudú ťa chcieť zmeniť. Ak ťa milujú, nezlomia tvoje krídla. Nezavrú ťa do klietky. Ak ťa milujú, budú ťa proste milovať. Takú, aká si.
…
Chvíľu mi trvalo, kým som dokázala akceptovať koniec. Srdce ma však zabolí vždy, keď si spomeniem, AKO sme to ukončili. Občas si prajem, aby som mohla vrátiť čas a povedať ti, že… Že som nezostávala tak dlho preto, lebo som bola slabá, ale preto, že som stále v teba verila. A nakoniec som neodišla preto, že si ma prestal chcieť, ale preto, že som ja sama prestávala mať rada tú osobu, ktorú zo mňa robila láska k tebe…
…
Moje srdce, i keď je mnohokrát zranené, sa mi vždy večer prihovára. „Dovoľ bolesti odísť. Odpusť im. Odpusť sebe. Daj im voľnosť. Dáš tým voľnosť sebe. Zajtra je nový deň. Nezaspávaj s ničím iným, len s láskou vo svojom vnútri.“
…
Tá pravá osoba ťa nebude dostávať do situácií, kedy budeš pochybovať o tom, čo vlastne pre ňu znamenáš… Nebude robiť veci, o ktorých vie, že ťa zraňujú… Pamätaj na to.
…
Ten, kto ťa zranil, nikdy nebude zároveň tým, kto ti pomôže zahojiť sa… Ten, kto rozdáva rany, nebýva tou istou osobou, ktorá ich zaceľuje.
…
Ak sa budeš niekedy cítiť porazený, spomeň si, že si bol dosť odvážny na to, aby si zariskoval. Neboj sa. Je to len jeden súboj, ktorý si stratil. Príde ich ešte mnoho. A niektoré z nich možno opäť prehráš, no mnohé z nich naopak vyhráš. Tak ako každý z nás. Pamätaj však, dôležité je, že si bojovník a nevzdávaš to. A je jedno, či si práve teraz vyhral a či prehral. Ak dokážeš kráčať ďalej, si víťaz.
…
Všetky moje jazvy sa časom stali mojimi priateľmi. Pripomínajú mi totiž, aká silná a odvážna žena som… Pripomínajú mi, čo všetko som musela v sebe nájsť, aby som prekonala bolesť. Pripomínajú mi, že môžem byť na seba hrdá.
…
Ľudia dnes? Ublížia ti a ešte ti na to povedia, že oni nemôžu za to, že si ich stretla. A že je to tvoj problém…
…
Občas by sme sa mali vidieť očami iných, aby sme konečne uvideli, aké sme krásne bytosti…
…
Neboj sa byť osamote. Neboj sa byť sám vo vlastnej spoločnosti. Nauč sa užívať si ju, pretože ty si to jediné, čo s tebou zostane navždy. Ty sám. Nauč sa milovať sa, aj keď máš práve pocit, že ťa nikto iný nemiluje. Je to krásne. Sľubujem.
…
Prosím, nikdy nepros iných, aby v tebe videli to, aká krásna osoba si. Nikdy to neuvidia, pretože nie sú tí praví a ty len strácaš drahocenný čas…