„On nie je prehnane žiarlivý, iba ma miluje…“ Toto som raz počul a zostalo mi ťažko. Pretože to boli slová o mužovi, ktorý svojej partnerke zakazoval všetko a pre všetko sa urážal, aby ju vytrestal tichou domácnosťou. Hral na ňu celkom peknú hru, na ktorú ona v mene lásky pristúpila. Až vtedy som si uvedomil, aké nástrahy na nás vo vzťahoch číhajú a že vôbec nie je ľahké ich včas rozpoznať. A preto by som si dnes chcel posvietiť na to, či to, ak niekto nežiarli, musí zákonite znamenať, že nás nemiluje… Sú medzi nami totiž aj takí, ktorí veria, že kto nežiarli, nemiluje.

Vychádzam z mojich skúseností a z môjho osobného postoja. Ja som nikdy nemal pocit, že na svoju partnerku musím žiarliť. Necítil som, že ma ide roztrhnúť, ak sa na ňu pozrel iný muž alebo sa s nejakým mužom dokonca stretla. Pretože verte alebo nie, aj vtedy keď je človek vo vzťahu, život ho prinúti stretávať sa s ľuďmi opačného pohlavia, a preto je našou povinnosťou sa s touto skutočnosťou potichu vyrovnať.

unsplash.com

A predsa som vedel, že moja priateľka vie, že ju milujem…

Aj bez žiarlivostných scén a výsluchov, kde bola a čo robila. Aj bez toho, aby som jej hrozil rozchodom, ak nebude poslúchať. Láska samotná má totiž tisíc iných prejavov, ktoré nás na jej prítomnosť upozornia.
Bol som s ňou, keď to potrebovala.
Pomohol som jej s niečím, čo by určite zvládla aj sama, ale vďaka mne to bolo o niečo ľahšie.
Snažil som sa ju rozosmievať, občas prekvapiť, sem-tam z lásky dobre „napáliť“…
Jednoducho som lásku prejavoval nie žiarlivosťou, ale láskou. Tak ako sa to má. 

To, že nás niekto miluje, by nám mal vyjadriť úplne inak, nie tým, že nám bude vyčítať i to, že sa na nás pozrie cudzia osoba opačného pohlavia. Takže nie, žiarlivosť, ktorá preteká cez všetky hranice a stáva sa vo vzťahu neznesiteľným elementom, nie je ani náhodou symptómom lásky. Ten, kto vraví, že musí žiarliť, lebo miluje, sa len skrýva pred svojimi komplexami.

Žiarlivosť je problém človeka, ktorý žiarli, no snaží sa ho hodiť na plecia tomu druhému. 

Tým však nechcem povedať, že by sme mali byť voči partnerovi ľahostajní…

Ani mne by nebolo jedno, ak by si začala s niekým iným. Nepáčilo by sa mi, ak by ma podviedla a neakceptoval by som to. No zároveň som v každom mužovi, ktorý sa okolo nej mihol, nevidel hrozbu. Dôveroval som, nevytváral som problémy. A to je obrovský rozdiel.

unsplash.com

Ako teda rozpoznať, či je žiarlivosť v poriadku? Nie je to až taká veda. Pretože stačí rozlíšiť, či nás niekto miluje alebo miluje len pocit, že niekoho vlastní. A to je, vážení, obrovský rozdiel, ktorý (ak prestaneme byť zaslepení) spoznáme ihneď. Viete, vzťahy nám majú život skrášľovať. Nie doň prinášať výčitky, neistotu, nekonečné hádky a trápenie.

Na záver preto už len dodám… Ak na vás niekto žiarli bez príčiny, je to jeho problém, nie váš.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Zranená, no viac nezraniteľná

Coverphoto: Photo by Thanh Tran on Unsplash

Facebook komentáre