„Hlavne sa s nikým neporovnávaj. Každá máme svoj príbeh, SVOJ čas na uzdravenie. Tak ako niekomu trvá chrípka týždeň a inému tri dni… Povieš si, že ako rýchlo to ten druhý prekonal, a pritom si neuvedomuješ, že to mohol len zle vyležať a všetko sa mu to do týždňa vráti späť. Takisto to funguje aj pri rozchode…
Ak sa nezahojíš poriadne, časom sa ti to vráti… A nemusí to byť o týždeň. Môže sa ti to vrátiť hoc aj o rok či o päť rokov. A bude ti to ničiť nový vzťah. Pretože si si to poriadne neuzavrela vtedy, keď si mala.
Ale späť k tej dobe hojenia sa, ako sa hovorí, všetko má svoj čas a svoje opodstatnenie. Tvoje srdce jednoducho neoklameš. Vždy si bude robiť, čo ono chce, a to isté platí aj v tejto situácii. Keď bude chcieť krvácať alebo sa bude chcieť už pomaličky zaceľovať, nikdy sa ťa nebude pýtať. Srdcu jednoducho nerozkážeš.“ (Z knihy Nikdy nehovor navždy)
unsplash.com
Chcem len, aby si nezabudla, že po rozchode sa nemáš kam ponáhľať…
Zotavovanie sa po ukončení vzťahu je totiž proces. Proces, ktorý pozostáva z množstva krokov, ktoré musíš opatrne nadobúdajúc čoraz väčšiu istotu urobiť ty sama. Niektoré kroky budú kratšie, z niektorých sa stane dlhá cesta, niektoré ti zasa skrížia prekážky. A ak sa stane, že vykročíš zlým smerom, pokojne sa môže stať, že sa budeš musieť vrátiť a prejsť si túto etapu odznovu.
No tak či onak, chce to čas. Veľa času a možno ty budeš tá, ktorej zotavovanie sa po rozchode bude trvať dlhšie ako tvojim kamarátkam. Avšak ak to chceš urobiť poriadne, ak chceš mať istotu, že si všetko v sebe uzavrieš, ak nechceš, aby sa v budúcnosti rovnaký vzťahový problém zopakoval, mala by si spomaliť. Nehľadať novú lásku, neklamať si, že si oukej, od nikoho nechcieť, aby za teba urobil robotu, ktorú máš urobiť ty sama.
Všetci si myslíme, že rozchod je o zabúdaní…
unsplash.com
No v skutočnosti nie je o tom, aby sme na danú osobu zabudli, veď sme s ňou predsa tvorili pár, chvíľu bola našou súčasťou, máme nespočetne spoločných spomienok… Zabudnúť nie je možné… Rozchod, respektíve čas, ktorý príde po rozchode, je o tom, aby sme sa vyrovnali s tým, čo sa stalo. Aby sme pochopili, že sa to muselo stať, aby sme si priznali aj vlastnú chybu, aby sme sa z nej poučili. Rozchod je čas, kedy by sa nám mali otvoriť oči. Rozchod je šanca, aby sme prehodnotili svoje doterajšie postoje o láske, aby sme si zložili ružové okuliare, aby sme sebe dali druhú šancu…
A v neposlednom rade, rozchod je o pocitoch. O tak protipólnych a boľavých pocitoch, ktoré nás často nútia, aby sme sa pred nimi skrývali. Veď kto z nás chce cítiť bolesť? Správne, nik… Lenže po ukončení vzťahu by si mala precítiť všetko. Skutočne všetko, čo tvoje srdce postretne. A vieš čo? Akonáhle sa prestaneš báť hnevu, výčitiek a smútku, prídu aj iné pocity… Krajšie… Sklamanie nahradí radosť z nových začiatkov. Prestaneš sa cítiť ako tá, ktorej bolo ublížené, a začneš v sebe objavovať ženu, ktorá sa teší na to, čo bude neskôr.
To je to, čo ti chcem povedať…
Daj si čas. Nikam sa neponáhľaj. Neboj sa bolesti… Pretože len vtedy sa zotavíš tak naozaj. Tak poriadne. Pretože len vtedy sa posunieš do ďalšieho levelu, až napokon zistíš, že si sa zahojila. Ani na zlomenú nohu nezačneš stúpať, akonáhle ti nasadia sadru. Počkáš, kým sa kosť zrastie, pomaličky v nej opäť začneš nachádzať istotu. Až raz odhodíš barle, pretože ich viac nebudeš potrebovať. A rozchodu sa nie nadarmo hovorí „zlomené srdce.“
Coverphoto: pexels.com
O rozchode a jeho fázach je aj naša kniha Nikdy nehovor navždy od Viktórie Minárikovej.
V tlačenej verzii si ju môžete kúpiť na tomto odkaze.
Ak máte záujem o e-knihu, nájdete ju TU.
