Trápi ťa to. Dennodenne. Každý jeden deň si konfrontovaná vlastnými pocitmi, pre ktoré z teba niečo odchádza, no ty trváš na tom, že nič meniť nebudeš. Ešte vydržíš. Aspoň chvíľu. Najprv jednu, potom ďalšiu a ďalšiu. Koľko takých chvíľ už bolo? Nezlievajú sa do mesiacov, ak nie i do rokov? Koľkokrát si si povedala, že táto šanca je už posledná, no napriek tomu po nej nasledovali ďalšie a ďalšie? Už si to aj prestala počítať…

Trápi ťa to. Ten pocit, že nech robíš čokoľvek, stále to nie je dosť. Stále si ho nepresvedčila o tom, že zostať s tebou „sa oplatí.“ Pomaly si ukrajuješ kúsky svojho srdca a podávaš mu ich na striebornom podnose, s ktorým on načas zmizne a vráti sa s prázdnymi rukami. Pýta ďalší kúsok? Nevieš… Nedokážeš v ňom čítať. No napriek tomu mu ten kúsok dáš. Pre tvoj dobrý pocit. Preto, aby si niečo dokázala. Sebe aj jemu.

unsplash.com

Trápi ťa to…

Premýšľaš, čo majú iné ženy a ty nie. Prečo ony majú mužov, ktorí ich milujú, a prečo im tie vzťahy klapli hneď na prvú. Prečo sa im vracia to, čo cítia, prečo prišla žiadosť o ruku, prečo sú šťastné… A ty nie. Čím to je, že sa zamilovali do niekoho, kto sa zamiloval do nich. Rovnako. Bez planých ilúzií, bez doprosovania, bez čakania.

Prečo tam láska vznikla, obojstranná a vyvážená, zatiaľ čo ty cítiš lásku, ktorá ti každým dňom pripomína, že nech je akokoľvek čistá a krásna, si na ňu sama?

Týraš sa myšlienkami o tom, že si asi niečo menej ako ony. Hľadáš na sebe chyby. Hľadáš ich v zrkadle aj skryté hlboko v duši. Išlo by to ľahšie, ak by si bola iná? Ak by si bola krajšia, úspešnejšia v práci, mala by si nejaký talent? Si len úplne obyčajná žena, ktorá si lásku nezaslúži? Toto sa pýtaš často. A každým jedným odmietnutím, každým nič nehovoriacim náznakom z jeho strany skĺzneš do ešte väčšej kritiky. Iné ženy našli niekoho, kto ich miluje. Ty nie…

unsplash.com

Lenže vieš, aký tam je rozdiel?

Stretli muža, ktorý milovať chce. Teraz. No možno predtým takisto zvádzali vnútorný boj. Možno im mysľou chvíľu blúdili rovnaké myšlienky ako tebe. Možno aj ony na sebe hľadali chyby. Len z toho dokázali vyjsť von – zo vzťahu, ku ktorému sa pripútali iba ony. Svojou nádejou, ktorú by mohli živiť donekonečna, ak by sa nerozhodli, že ich srdce im je prednejšie ako srdce muža, ktorý váha.

Pochovaj nádej skôr, ako ona pochová tvoje srdce. Pretože žiť s pocitom, že si niekomu možno nedala v poradí až desiatu šancu, nie je na živote to najzložitejšie. Omnoho ťažšie sa žije s pocitom, že si niekomu dala sto šancí, on ich nevyužil, a to pochovalo tvoje srdce. Srdce, ktoré milovalo. Srdce, ktoré nevedelo prestať. Srdce, ktoré nechcelo nič, len lásku, a našlo iba sklamanie miešajúce sa s nepochopením.

Každý z nás raz pochopí, že donekonečna čakať na lásku vedie k neláske k nám samým.

Autor: Lenka C.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Nevypočutá

Coverphoto: Photo by Rikonavt on Unsplash

Facebook komentáre