Nenávidím tento pocit. Neznášam, keď niečo neviem. Neznášam, keď neviem, na čom som. Prečo je to pre vás chlapov také jednoduché? Prečo sme my ženy stále za tie, ktoré chcú niečo komplikovať? Prečo by malo byť práve to, definovať si, čo vlastne sme, komplikáciou? Podľa mňa by to všetko len uľahčilo. Som k tebe úprimná. Začína mi na tebe záležať. Vždy ťa rada uvidím. Ani nevieš, ako rada ťa počúvam – najmä, keď mi rozprávaš dej akéhokoľvek filmu. Je mi s tebou super. Áno som to ja, ktorá chce zjavne niečo komplikovať.
Skutočnosť je však taká, že to nechcem pokaziť a ani komplikovať. Len sa nechcem sklamať. Pretože ak si neurčíme pravidlá toho, čo sa medzi nami deje, môže sa stať to, čoho sa najviac obávam. Toho, že príde len ďalšie sklamanie.
Pretože ja do toho dávam všetko. Som ochotná si na teba nájsť čas, aj keď ho niekedy nemám veľa. Trápi ma však to, že u teba nikdy neviem, na čom som. Nikdy neviem, čo môžem čakať. Či sa práve dnes nevidíme naposledy, pretože ty zatiaľ čo sa stretávaš so mnou, hľadáš niekoho iného. Určite ťa mrzí, že takéto niečo riešim, pretože ty možno taký nie si. Stále je tam však to možno…
pinterest.com
Bola by som ti strašne vďačná za to, ak by si sa ma aspoň trošku pokúsil pochopiť. Pretože aj keď som ti hovorila o niektorých mojich sklamaniach, nevieš o všetkých. A hlavne nevieš to, ako veľmi ma niektoré z nich zasiahli. To je aj dôvod, prečo som dnes taká opatrná. Prečo mám pred všetkým taký rešpekt.
Nie som z tých, ktoré uznávajú nezáväzné vzťahy. Vedel si to, keď si sa so mnou začal stretávať, vieš to aj dnes. Nemám od toho veľké očakávania, pretože ak sa to pokazí, budem len znova sklamaná. To nič však nemení na tom, že je naozaj dobrý pocit mať v niekom aspoň trošku istotu. Áno, všetko môže skončiť zo dňa na deň aj pri pevnom a trvalom vzťahu. Ja však od teba žiadam len to, aby si mi dokázal, že je to pre teba aspoň tak dôležité, ako je to dôležité pre mňa.
Nestretávam sa s tebou preto, aby som ti ublížila. Tiež si si prešiel v živote určitými sklamaniami, tiež to v tebe zostalo. Tiež máš strach. Rozumiem tomu. Nechceš aby sa to opakovalo. Musím ti však povedať, že sme na tom rovnako. Aj ja mám strach. Každú chvíľu hľadám dôvody prečo sa držať ďalej. Ale aj tak ma to stále k tebe ťahá. Nemôžem sa zbaviť myšlienky, že možno práve s tebou by to bolo fajn. Nechcem ťa však odstrašiť. Pretože ak by si toto chcel ty riešiť so mnou, práve v momente, kedy by som na to nebola pripravená, pravdepodobne by ma to vyľakalo.
Nenávidím to tvoje „niekedy“. Je to pre mňa to najdesivejšie slovo. „Niekedy“ môže aj nemusí byť. Nehovorím, že mi máš presne povedať miesto a čas, nehovor však slovo „niekedy“. Desí ma.
Snažím sa tomu dať čas. Len by som rada vedela, koľko času tomu mám dať. Aby sa nestalo to, že ja opäť začnem niečo cítiť, a ty si uvedomíš, že to nie je ono a chceš niečo iné. Lebo ja už naozaj neviem, či to zvládnem. Naozaj neviem, či to zvládnem, ak to príde znova. Prosím ťa len o jedno, nebuď z tých, ktorí mi opäť ublížia.
Coverphoto: Photo by Allan Filipe Santos Dias on Unsplash
