To, že ženy riešia milión vecí, nad ktorými my muži premýšľať vôbec nemusíme, už viem dávno. Ak mi bolo niečo dané do vienka, tak je to práve pozorovací talent. A za svoj život som si stihol všimnúť nespočetne veľa záležitostí, s ktorými ja ako chlap vôbec nemusím zápasiť. Napríklad nerozmýšľam nad tým, či to, ako sa oblečiem, niekto bude vnímať ako provokáciu. Alebo môžem vojsť do plnej aj prázdnej mhdčky a vôbec necítim nepokoj, prípadne strach.
Nebojím sa, ak zostanem v práci zavretý v miestnosti len s jednou kolegyňou, kedykoľvek môžem prejaviť svoj názor – či už v robote, alebo na verejnosti, a viem, že ma možno nebudú všetci rešpektovať, no minimálne si ma vypočujú.
unsplash.com
A takisto som nikdy nemusel uvažovať, či nemám až príliš veľa ambícií…
Lebo od nás mužov sa to tak trochu očakáva – že postavíme dom, budeme živiť rodinu, že niečo dosiahneme… A nie, nikdy som sa nestretol s mužom, ktorému by bolo spoločnosťou vytknuté, že zarába viac ako jeho polovička, prípadne že práci obetuje príliš veľa času, ktorý potom chýba doma.
Toto som nikdy riešiť nemusel. Ale ženy to riešia a mňa to popravde zaráža. Veď predsa jeden by povedal, že stigma v znení ženy patria do kuchyne zostala dávno v minulosti. Ale keďže som tvor spoločenský a stretávam sa s mnohými ľuďmi, prichádzam na to, že tento trápny stereotyp je tu s nami stále.
Nedávno sme totiž s partiou mojich kolegov stáli pred našimi kanceláriami a išla okolo veľmi pekná žena. Obvešaná šanónmi, jednou rukou ešte na diaľku zamykala auto a telefonovala pritom. A keď vzduchom presvišťalo pár tichých poznámok o jej kráse, ktoré boli následne zdevastované vyhlásením môjho kolegu: „Taká mi deti neporodí,“ vedel som, že je zle.
Pretože žena, ktorej motiváciou vstať ráno z postele, nie je predstava, ako uvarí trojchodový honosný obed, si zaslúži rovnaký rešpekt ako všetky ostatné ženy…
To, že chce niečo dosiahnuť a našla si na svete miesto, kde sa cíti dobre, nie je ani jej výsada, ani negatívum. Je to proste fakt. To, že sa realizuje a nečaká, kým sa nájde niekto, s kým si vezmú spoločnú hypotéku, ju predsa nemôže robiť terčom urážok či opovrhnutia.
Drahé ženy, nemáte to v živote ľahké. Ale chcem vám povedať len jedno. Možno sú stále na svete muži, ktorým vaša ambicióznosť prekáža. Možno sa jej dokonca boja, pretože nie každý ustojí, ak je jeho polovička v niečom lepšia. Ale to ešte neznamená, že sa musíte meniť. Že sa musíte trápiť a snažiť sa byť viac „ženskými.“ Pretože meradlom ženskosti nie je počet porodených detí. Ale vaše vlastné šťastie, ktoré si nikdy nenecháte vziať.
unsplash.com
Takže aby som to zhrnul…
Má zmysel cítiť výčitky, ak chceš niečo v živote dosiahnuť? Nie…
Mala by si sa vzdať svojich snov len preto, že stretávaš mužov, ktorí ich váhu neunesú? Nie…
Musíš sa v istom období „skrotiť“ a podľahnúť tlaku spoločnosti, ktorý hlása, že žena, ktorá sa realizuje mimo domácnosti, nie je hodná obdivu? Nie…
Sú to bludy. Zastarané názory, ktoré by teba, moderne zmýšľajúcu ženu, ovplyvniť nemali. A áno, viem… Nie je to ľahké. Ale počkaj si na muža, pre ktorého budeš snom. Na muža, ktorý na teba bude hrdý a vždy, keď sa na teba pozrie, bude šťastný, že ťa dokázal „zbaliť“ práve on. Počkaj si na niekoho, kto pochopí, koľko úsilia si vložila do svojho života a bude ťa za to obdivovať, nie súdiť.
A ver mi – takých mužov je dosť. Len to nemajú napísané na čele, a tak sa stane, že kým ho nájdeš, stretneš aj jeho pravý opak. Aj to sa občas v živote stáva a nie všetko nám vyjde na prvýkrát. Ale to, myslím, už dávno vieš.
Coverphoto: Photo by Jonathan Borba on Unsplash
