Čo viac potrebujem ako čas, ktorý venujem len tebe?
Nič. Naozaj nechcem nič viac. Len mať veselý život po tvojom boku. Ver mi.
Strávim ho celý s tebou a viem, že na konci mojich dní, to nebudem ľutovať. Nevysnívala som si to, netúžila som po tom. Prišlo mi to všetko, také k o m p l i k o v a n é.
Komu by sa do toho chcelo ísť? Ono to naozaj aj také je. No jedného dňa sa to stalo. Z ničoho nič a odvtedy som v tom, úplne. Teraz ti ten čas dám celý, dám ho myšlienkam na teba, keď tu ešte nie si. Budem myslieť a čakať, na teba vždycky.
No, najskôr musíš niečo vedieť. Nie je to ľahké, ale viem, že je to nutné. Prosím, pochop ma. V dobe, kedy sme si všetky prešli sklamaniami v ľuďoch, ktorým sme verili, potrebujeme niekoho, kto s nami nebude len preto, že sa nudí alebo chce, aby na neho niekto počkal doma s večerou. Neber to zle, všetci totiž tvrdili, že to tak nie je a preto sme možno niekedy naozaj nedôverčivé. Práve vtedy, kedy by sme byť dávno nemali. Už nehľadáme bezchybných mužov. Vieme, že samy také nie sme. Nepotrebujeme muža s dokonalou postavou.
Nehľadáme modré oči, ale oči, ktoré sa na nás budú pozerať s radosťou.
Potrebujem cítiť, že ťa neotravuje, keď ti zavolám v noci, aby som ti povedala, že mi chýbaš. Túžime po niekom, koho snaha nás bude vždy zohrievať pri srdci. Niekto, kto nás vypočuje a nie len preto, že musí. Alebo preto, že by sa to malo, no preto lebo chce, lebo ho to zaujíma a hľadá riešenia aj za nás. Nechá nás pokojne sa vyspať a pracuje za nás, nie preto, že by sme to od neho chceli, no on chce pomôcť nám. Nič za to nechce, robí to z lásky…
Niekoho, kto si dokáže vážiť svoju ženu a nepotrebuje iné.
Už nechceme, len také takzvané vzťahy, kde sa vidíme raz za pár dní a to v posteli. Vzťahy bez citu a snahy. Tie, v ktorých cítime, že sme na žive, len v čase orgazmu. Nechceme niekoho, koho vlastne nepoznáme a nepozná ani on nás. Nevie čo máme rady a čo zasa nie, nepozná naše túžby ani sny. Sme spolu telom, no mysľou sme nikdy neboli. Neboli sme nikdy kamaráti, nestihli sme sa ani spoznať. Vždy nás to nejak k sebe priťahovalo, no nič viac. Bolo to všetko také rýchle, mysleli sme, že na nič nemusíme čakať, podľa nás stačilo byť len jednoducho spolu. Bezpointový vzťah, ktorý nám viac vzal ako dal.
Chceme žiť každý deň a najviac túžime po niekom, kto sa bude snažiť, aby aj ten náš život bol krásny. V časoch, kedy tomu už ani samy neveríme. Niekto, kto bude myslieť na naše dobro, tak ako na to svoje. Chceme tú pointu, chceme zmysel, chceme chápať, prečo spolu sme. Chceme to cítiť. A s takým niekym, chceme byť, chceme žiť a raz aj splodiť tie deti. Tie deti, ktoré vzniknú z lásky dvoch ľudí, nie z chyby.
Počkám na teba, ak to bude treba. Počkám, ak to naozaj chceš. Akokoľvek dlho budem musieť, lebo viem, že nič dobré nie je hneď.
Čas je jedna z najcennejších vecí na svete. Nedá sa vrátiť. Nedá sa zastaviť ani posunúť ďalej. Môžme rozhodnúť komu ten svoj darujeme a komu nie. Ja ti ho darujem a nič za to nechcem. Len cítiť tvoju snahu, aj vtedy, keď to nie je všetko easy. Snahu, ktorú ti dvojnásobne vrátim. Túžim po tvojom sľube, že ma nenecháš pri prvom probléme. Nenecháš ma samú a ako vždy, spoločne sa pokúsime nájsť tú správnu cestu, na ktorej sme spolu, nie osobitne.
Viem, že sme komplikované a niekedy ťažko pochopiteľné bytosti, my ženy, ale nestojí to predsa len za to?
