Odkedy píšem pre Úlomky a mám tendenciu sa tým chváliť všade, kde sa len dá, stal som sa v očiach iných akýmsi vzťahovým poradcom. Popravde, nečakal som to. Až teraz, keď sa mi ľudia vedia o niečo viac otvoriť, zisťujem, aký veľký zmätok si takmer všetci v duši nosíme. A síce mňa, extrovertnú a ukecanú povahu, teší, že ma okolie niekedy považuje za vševediaceho vzťahového guru, nemám pocit, že by som vzťahom alebo láske rozumel viac ako ostatní. Len sa na všetky veci, rovnako aj na lásku, viem asi pozrieť ešte stále triezvym pohľadom.
Pretože práve táto schopnosť je kľúčová, a v láske obzvlášť. Neklamať si, na ničom a na nikom nelipnúť, nebáť sa, čo s nami bude, ak sa stane niečo, čoho sa bojíme…
unsplash.com
A tak vám chcem istú dávku „triezvosti“ poskytnúť aj dnes v tomto článku. Jednou z najčastejších otázok, ktoré sa ku mne totiž v poslednom čase dostávajú, je: „Viktor, ja neviem, či ma má naozaj rád.“ A vtedy sa snažím nájsť príčinu týchto pochybností. Pretože z vlastnej skúsenosti viem, že pochybnosti a neistotu si vieme vo svojej hlave vytvoriť aj sami.
No ak sú, naopak, založené na pravdivých základoch, často je práve neistota odpoveďou na všetky otázky, ktoré nás trápia…
Ale to by som predbiehal a nepovedal by som vám to, čo vám dnes chcem zdeliť. Dal som si totiž za cieľ, aby každý, kto vo vzťahu zápasí s pochybnosťami, prevzal istú čas zodpovednosti za svoje trápenie na seba. Pretože nech to už znie akokoľvek kruto, ak by sme boli schopní otvoriť oči a úprimne si povedať, že nás v tomto vzťahu nič nedrží, nestrácali by sme roky života myšlienkou na tú jednu osobou a dookola sa nepýtali, či miluje alebo nemiluje.
unsplash.com
Takže podľa čoho vieme, či je to obojstranná láska?
Nie sú v takom vzťahu žiadne odmlky.
Viac ako vášeň a túžbu cítime lásku, priateľstvo, istotu.
Nikto nám nevyčíta naše chyby, ale ak nejakú predsa len urobíme, upozorní nás na to.
Nemáme pocit, že sa niečím previníme, ak sa rozhodneme vysloviť svoj názor.
Vidíme budúcnosť toho vzťahu vo svetlých farbách a je to úplne prirodzený proces. Budúcnosť prichádza sama, plynulo sa spája s prítomnosťou a partner je plnohodnotnou súčasťou celého procesu.
Nikto nás neporovnáva s inými a rovnako ani my nemáme pocit, že sa musíme s niekým neustále zrovnávať. Proste vieme, že kdesi v pozadí sa nenachádza žiadna osoba, ktorá by z páru vytvorila milostný trojuholník.
Vzťah nám vždy zmierni smútok, ktorý vznikol ako reakcia na isté životné situácie a nie naopak – necítime sa kvôli láske smutnejší.
Vzťah sa vyvíja sám a my nie sme jediní, kto túži posunúť sa v ňom o level vyššie.
Nemáme pocit, že niečo strácame, ale skôr, že zveľaďujeme to, čo sme ešte pred týmto vzťahom nadobudli…
A takto by som mohol pokračovať donekonečna…
Pretože tých rozdielov medzi „zdravým“ vzťahom a vzťahom, ktorý nemá perspektívu a možno je len hrou, o ktorej pravidlách nás nikto neinformoval, je milión.
A všetky spája jedno veľké „nadpravidlo“. Ak sme nútení pochybovať o pravosti tejto lásky, s najväčšou pravdepodobnosťou cítime k tomu druhému omnoho viac, ako on cíti k nám. A to, či sa rozhodneme v tomto vzťahu zostať, je len našou voľbou. No mali by sme mať na pamäti, že ak našu lásku niekto nevie oceniť, my sa môžeme postaviť aj na hlavu, no nikdy mu hĺbku svojich citov nedokážeme.
unsplash.com
Tak teda aby som to zhrnul…
Ako vieme, že sme milovaní? Už len samotná otázka znie tak zvláštne… Veď by to malo byť vždy úplne jasné, nie? No malo… Ale ak v tom jasno nemáme, možno by stálo za skúšku ukázať tomu druhému, že ani naša prítomnosť v jeho živote nemusí byť taká jasná a istá. Lebo tento krok dokáže zázraky, aj keď sa k nemu odhodlávame len s ťažkosťou.
A na záver… Ak máš vo vzťahu akékoľvek pochybnosti, viac ako v partnerovi hľadaj odpovede v sebe. Spýtaj sa, či ti takýto vzťah stačí. Či si k sebe naozaj úprimná, alebo ti v tom bráni tvoj strach z jeho straty. A v neposlednom rade sa skús nájsť odpoveď na otázku, prečo si sa vo vzťahu, kde nič nie je isté, ocitla…
Pretože občas musíme spoznať niekoho, kto je naším zrkadlom, aby sme pochopili, že za prioritu nemôžeme považovať prítomnosť druhého človeka.
Coverphoto: Photo by Lucas Filipe on Unsplash
