Plačem. Veľmi. Plačem a nedokážem lapiť dych. Plačem a ty ani nevieš, že dýcham, nieto ešte, že plačem kvôli tebe. Kedysi si mi povedal, že mi ublížiť nechceš, ale i tak si sa vydal touto cestou. Stál si predo mnou, objal ma, chytil moju hlavu do svojich rúk a začal ma bozkávať. Ja som vraj urobila chyby, avšak ani ty nie si bez chýb. Obaja sme urobili mnoho chýb, obaja sme sa namotávali, obaja sme sa zahrávali, obaja sme klamali, obaja sme… Chcela by som napísať – ľúbili, avšak nie, neľúbili. Ty si ma nikdy neľúbil, no nie je to tvoja chyba. Netušíš, čo láska znamená, nevieš, ako ľúbiť. Teda možno vieš, ale nevieš, ako ľúbiť mňa. Takže sa nehnevám, len plačem.
Plačem, lebo som bola odhodlaná ísť za tebou kdekoľvek.
Plačem, lebo som bola tak šialene zaľúbená.
Plačem, lebo som bola zaslepená tvojimi klamstvami.
Plačem, lebo som bola tá jediná, ktorá o tebe písala, ktorá ťa urobila nesmrteľným.
Plačem, lebo som bola naivná a hlúpa.
unsplash.com
Všetko je však v minulom čase…
Všetko je minulosť, tak ako aj ty. Všetky tvoje slová sa strácajú. Všetky tvoje bozky miznú. Vymazávaš sa. Robíš to sám. Hm, šikovný. Nemusím robiť nič. Len si žiť svoj život. A tak plačem. Lebo to tak cítim. Lebo som zlomená. Lebo ťa hľadám. Lebo ťa stále ešte ľúbim.
Avšak toto je iná láska, akú by ste očakávali… Taká tá v srdci ukrytá, taká tá nežiadaná, taká neskrotená, taká tá nepravo-pravá, taká klamlivá, taká nedokonalá, taká naivne hlúpa, avšak stále je to láska.
A tá láska ide so mnou všade…
Tá láska sa objavuje vždy, keď ju potrebujem, avšak aj keď ju nepotrebujem. Objavuje sa, keď zabúdam, čo to láska je, pripomína sa, aj keď to nebola tá láska ako z filmov. No stále bola pre mňa to najkrajšie, čo som mala. Na pár momentov.
Bola úžasná, keď som jej posielala hudbu, do ktorej som sa zamilovala podobne ako do nej.
Bola úžasná, keď som sa smiala, aj keď to nepočula.
Bola úžasná, keď rozprávala presne tie slová, ktoré som potrebovala počuť.
Bola úžasná, keď ma zachraňovala.
Bola úžasná, lebo si nič nepýtala.
Bola úžasná, lebo láska je úžasná vždy za akýchkoľvek okolností. Kedykoľvek a kdekoľvek. Ľudia sú tí, ktorí s ňou nevedia narábať, a potom tí zaľúbení plačú. Ty si nič nevedel, ja som čakala viac, ako si vedel, a nakoniec som tu ostala sama, s hudbou, so slzami v očiach.
Spomenieš si ešte na mňa?
Spomenieš si, keď začuješ nejakú hudbu? Myslím si, že ty a ja sme vedeli dokonale komunikovať pomocou skladieb. Myslím… Ja na teba myslím. Ja ti stále a vždy túžim poslať niektoré skladby. Chcem počuť tvoj názor, chcem, aby si si vypočul ten môj. Mnoho vecí chcem, avšak viac to nedostanem.
unsplash.com
Prečo? Lebo práve toto nie je pre mňa to, čo dostať mám. Mala som dostať kúsok z teba, mala som vedieť, aké by to mohlo byť, avšak nebude. Neboli sme si predurčení. Boli sme si ničím. Nevadí, láska to bola úžasná. Láska si zapamätala naše rozhovory, naše bozky, nás. A to je jediné, čo ja potrebujem. Nie teba. Tú lásku. Avšak ak by som to mohla dostať ako celok… Nemôžem. Plačem.
Už ani neviem prečo…
Už moje slová odchádzajú spolu s tebou. Zatiaľ čo ty sedíš za počítačom, počúvaš hudbu a ja som tu. Zatiaľ čo ty niekde popíjaš a nepremýšľaš nad ničím a ja som tu. Zatiaľ čo ty sa zabávaš a užívaš si života a ja som tu.
Vždy som bola tu. Vždy som si žila svoj život. Nikdy sa nezastavil, a nieto ešte pre teba. Avšak priznávam, že posledné týždne či mesiace sa môj svet točil pomalšie ako bežne. Chýbal si mi v mojom malom, avšak obrovskom svete. Chýbal… Chýbam ti aj ja? Toľko prosiacich otázok, žiadna odpoveď. Žiaden ty. Len moje slzy, ktoré sa pomaly strácajú.
Dnešný večer plačem pre teba naposledy…
Nezaslúžiš si môj smútok, moje myšlienky, moju lásku, moje slová. Avšak vždy dávame to najvzácnejšie a najcennejšie ľuďom, ktorí ani len nemajú potuchy, aké vzácne to je.
Smútok nechávam v mojich slovách, nie v sebe. Vyplačem sa do slov, nie do vreckoviek. Už nechcem plakať. Nie pre teba.
unsplash.com
Lenže najbolestivejšie slzy sú zväčša pre tých najväčších hlupákov. Už som pre pár z nich plakala. A som tu. Plačem pre ďalšieho. Avšak viem, že aj tento stav prejde. Viem, že aj tieto slzy sa pominú. Viem, že ty sa vytratíš. Moje myšlienky na teba sa stávajú hmlistejšími. Tak ako všetko spojené s tebou. Jediná vec zostáva a tou je hudba. Stále ťa s ňou spájam, stále si tu, keď aj ona. Niečo ako láska.
Hudba ide ruka v ruke s láskou…
A preto všetky tie slzy. Pre hudbu v mojich ušiach, pre spomienky v mojej hlave, pre lásku v mojom srdci, pre momenty v mojej duši, pre teba.
Posledné slzy pre teba. Posledné. Želám ti takú lásku, ako som ti mohla dať len ja, želám ti také slzy, aké si ty spôsobil ty mne, želám ti taký úsmev, aký si vyčaril ty mne, želám ti takú hudbu, akú sme si posielali len my, želám ti ženu takú pravú, akou som mohla byť len ja.
Avšak nie som jediná. Takže ti želám, nech nájdeš to, čo hľadáš. Ja som konečne lapila dych. Spomenula som si na teba a už som neplakala. Už to nebolí, už som sa naučila s tým žiť, už som ťa nechala odísť, už si bol mojou poslednou slzou v očiach, ktorá sa už nevráti. Dúfam…
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Marco Testi on Unsplash
