Tieto slová sú pre teba. Áno, pre teba… Prekvapilo ťa to? Už dlho si si nenašla chvíľu, kedy by si sa venovala iba sebe? Je to tak dávno, čo si na teba niekto nezištne spomenul? Tak vidíš… Práve sa to stalo opäť. Práve na teba myslím. Pretože viem, že to potrebuješ – nie pomocnú ruku, nie niekoho blízkosť. Potrebuješ len, aby sa svet na chvíľu zastavil, aby sa všetko okolo konečne prestalo tak šialene rýchlo točiť a ty by si si mohla vychutnať svoju aj moju pozornosť.
Milé dievča alebo milá žena… Dnes píšem pre teba a viem si predstaviť, ako sa práve snažíš potajomky si utrieť slzu z tváre. Za posledné mesiace to nie je jediná slza, ktorú chceš rýchlo skryť pred zrakom okolia. No predo mnou ju zatajovať nemusíš. Ty i ja vieme, že slzy sú dôkazom, že zatiaľ dokážeme aspoň plakať – že zatiaľ ešte nie sme na takom hlbokom dne. Veď si predsa spomíname na časy, kedy sme už plakať nevládali. Chceli sme, ale nešlo to. Potrebovali sme sa vyplakať, ale slzy ako na potvoru neprichádzali.
unsplash.com
Chcem ti len povedať, aby si sa postavila za seba…
Vždy, v každom okamihu, kedy cítiš tlkot svojho srdca. Postav sa za svoje city, za svoju lásku, za všetky rozhodnutia, hoci ťa aj doviedli niekam, kde teraz nie si šťastná. Postav sa za svoju silu aj za svoju bezmocnosť. Postav sa za svoje slzy, tak ako sa stotožňuješ so svojím úsmevom. Nevyčítaj si nič, čo už nezmeníš. Postav sa i za to, čo sa ti stalo. Nenadávaj si, že to nezvládaš. Postav sa aj za svoju beznádej.
Neopúšťaj sa len preto, že sa ti každý otočil chrbtom. Postav sa za seba… Pretože sama vieš, že občas prídu chvíle, kedy to za teba nik iný neurobí.
Píšem ti dnes preto, aby som ťa ubezpečila, že aj táto bolesť sa pominie. Nebude tu s tebou večne. Len čo zistí, že už s tebou tak nezamáva, že ťa otupila natoľko, až ju začínaš vnímať ako súčasť svojho bdenia, ona odíde. Áno, položí ťa na kolená. Vystraší ťa, nahnevá ťa. Budeš s ňou bojovať, budeš sa voči nej cítiť úplne maličká. Prejdeš si peklom, v ktorom časť z teba zhorí zaživa.
unsplash.com
A potom sa len jedného dňa nadýchneš a zistíš, že ťa každý nádych bolí o čosi menej…
Drahé dievča, postav sa za seba. Nie preto, aby si bojovala pre iných, aby si iným dokázala svoju silu. Urob to pre seba. Prijmi bolesť, no konfrontuj ju zoči-voči. Neutekaj pred ňou, drahá, ona ťa i tak dobehne. Neskrývaj sa pred svojimi démonmi, oni si ťa nájdu. Postav sa za seba a za všetko, čo sa v tebe odohráva, aj keby ťa ten hurikán mal zraziť k zemi. Neboj sa toho, prosím.
Píšem ti preto, aby si vedela, že musíš umlčať ten hluk v tvojej duši. Musíš ho utlmiť, aby si začala počuť ten tichý hlások tvojho srdca, ktorý ti vraví, že aj toto raz prejde. Že aj ty si zaslúžiš šťastie, lásku a pokoj. Že na teba čakajú aj krajšie chvíle, ako je táto. Postav sa za svoju minulosť, aby si si vytvorila krajšiu budúcnosť.
Píšem ti, aby si to ešte nevzdala. Aby si sa nezľakla bolesti. Aby si v sebe našla silu, ktorú spochybňuješ. Aby si začala veriť, že aj ty máš dôvod na úsmev. Tak sa postav za seba… Začni veriť, že ty to dokážeš. Postav sa za seba, aby si si raz s hrdosťou mohla povedať, že to stálo za to.
Autor: Laura L.
Coverphoto: Photo by Chris Ghinda on Unsplash
