Ja viem, že odísť nikdy nie je ľahké…
Sám som v jednom vzťahu zostával aj dlho potom, ako mi bolo jasné, že tadiaľto cesta nevedie, a to som muž – ten zástupca pohlavia, ktoré je akýmsi prototypom náhleho odchodu. Muži sa dokážu zbaliť zo dňa na deň a začať nový život nemysliac na sľuby, ktoré vyslovili, a záväzky, ktorými sú spútaní. Lenže nakoľko som aj ja tak dlho stál na jednom mieste a zvažoval som, či zostanem, či urobím krok vpred, vľavo, vpravo alebo dokonca dozadu, viem si predstaviť, aké ťažké to musí byť pre nežnejšie pohlavie.

Jednak ste vy ženy omnoho citlivejšie, i keď ani ja o sebe nemôžem povedať, že by som sa občas v pocitoch neutopil. Utopil, tak ako všetci muži, ktorí aspoň raz za život milovali. Tento článok však nepíšem preto, aby som v ňom hovoril o sebe. Chcem hovoriť o vás…

Vždy ma totiž k napísaniu k článku inšpiruje nejaký môj zážitok. Stretnutie, rozhovor, niečo, čo zahliadnem, a musím sa pozastaviť a zamyslieť. Už vyše roka máme vo firmu novú kolegyňu. Skvelá baba, pekná, múdra, vtipná, pohotová… Veľmi rýchlo zapadla do nášho takmer úplne chlapského kolektívu a našla si v ňom svoje miesto. Človek by si myslel, že tak, ako je úžasná v práci, musí byť úžasná všade.

pinterest.com

Lenže mýlil som sa…

Doma už v očiach svojho priateľa taká úžasná nie je. Na poslednom firemnom večierku jej totiž cez telefón urobil menšiu scénu a keďže ja nie som ten typ, ktorý by takéto niečo prehliadol a zaškatuľkoval ako vec, ktorá sa ho netýka, chcel som sa s ňou o tom porozprávať.

Skutočne to nebol pekný zážitok ani pre mňa. Sedeli sme s kolegami na terase a ona si odbehla zatelefonovať kúsok od miesta, kde som práve fajčil. Dovtedy jej telefón vibroval jedna radosť a jej pohľad na displej jej zakaždým o niečo viac prehĺbil vrásky. No a ten hovor všetko len „dorazil“. Zvýšený hlas sa z jej telefónu ozýval aj k vedľajším stolom a ona len niečo potichu habkala.

To, že som sa jej ako jediný spýtal, či je všetko v poriadku, tu teraz riešiť nejdem. Zvykol som si, že ľudia majú klapky na očiach. Rešpektujem to, ale ja také niečo robiť nechcem. A moja značne rozrušená kolegyňa začala ťahajúc mnou ponúknutú cigaretu pomaly rozprávať. 

„Priateľ je jednoducho taký…“

Žiarli. Nechcel, aby som sem nastúpila. Občas má záchvaty hnevu. Niekedy neviem, či to, čo mi vraví, nie je náhodou pravda… Že nič nedokážem, že sa tu nemám hrať na biznismenku, že tu len strápnim, že robím niečo, na čo vôbec nemám…

Nepočúvalo sa mi to ľahko. Vravela to totiž žena, ktorá ak by na ruke nemala zásnubný prsteň, vytiahnem ju von na rande ešte skôr, ako si k nám do firmy stihne priniesť svoj vlastný hrnček. Presne tá žena, s ktorou sme sa za ten rok toľko nasmiali, ktorá ma naučila množstvo vecí, na ktorú som sa tešil, keď som ráno šiel do práce a pri ktorej som si stokrát povedal: „Sakra, škoda, že je už zadaná.“

Tak presne tá žena má doma chudáka, ktorý nevie čo so sebou, ktorý, ako neskôr vyplynulo, zarába o polovicu menej než ona, doma nepohne ani prstom, no zato ústami hýbe statočne a vypúšťa z nich bludy.

pinterest.com

Musel som sa vtedy zamyslieť…

Musel som rozohnať hnev, ktorý ma v tej chvíli opantal, musel som sa trochu upokojiť a spýtať sa jej: „Tak prečo si stále s ním?“ Nemajú deti, živí ona jeho, nie on ju, býva u nej a namiesto nájmu jej každý mesiac servíruje na stôl urážky a výčitky.

„Budem mať 30…“ Dostalo sa mi odpovede, ktorá bola o pár sekúnd rozvitá frázami typu: Možno má pravdu, má ma predsa rád, prechádza si ťažkým obdobím, sme spolu už dlho, čo ak som len vyberavá, veď žiaden vzťah nie je dokonalý, nechcem skončiť sama… 

Lenže, dámy, slečny, panie a dievčatá… Nič z tohto nie je dôvod na to, aby ste v takýchto vzťahoch zostávali. Nikdy totiž nemôžete vedieť, či práve ten nenápadný kolega Viktor nie je mužom, ktorý by vás miloval stokrát viac, ktorý vás potichu obdivuje, ktorý si pri pohľade na váš zásnubák na prste len ľútostivo povzdychne, ktorému by nikdy nezišlo na um hučať na vás do telefónu a už vôbec by si na vás nekompenzoval svoju debilitu za to, že si dovolíte zarobiť viac. Ani si neviete predstaviť, aké to bolo čudné dozvedieť sa, že žena, o ktorej som si sem-tam zasníval, sa bojí samoty alebo o sebe pochybuje.

Ja som od prvej chvíle vedel, že je skvelá. No ona na to vďaka inému mužovi zabúdala…

pinterest.com

Tak teda každej žene chcem niečo odkázať…

Zatiaľ čo ty tráviš čas s niekým, kto poukazuje na tvoje nedostatky, máš pri ňom pocit, že upadáš, dusíš sa a nezaslúžiš si šťastný život, tam vonku je niekto, kto by pri tebe stál, nech si zaumieniš čokoľvek. Ten človek by ťa miloval v každej chvíli, rástla by som pri ňom a nachádzala by si svoju hodnotu. 

No zostávajúc v toxickom vzťahu ho nikdy nestretneš, lebo už len myšlienka na šťastný život sa ti zdá nereálna… A nie, nie je to rozprávka. Hovorím pravdu. Nepoznám totiž nikoho, kto by si v starobe sadol na lavičku, zaspomínane pozrel na nebo a povzdychol si, že ľutuje, že v mladosti odišiel od človeka, ktorý mu len ubližoval.

Maj na pamäti, že strach zo samoty by nemal byť tmelom dvoch osôb, ktoré k sebe nepatria. Mysli na to, že na svete sú miliardy ľudí… Tak si do tvojho života vpúšťaj len takých, ktorí sa k tebe budú správať, akoby si ty bola na celom svete jedinou ženou…

Coverphoto: Photo by Loan visentin on Unsplash

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Zamilovať sa znovu nie je také jednoduché

V našej knihe Rozchod sa autorka Nikola R. Kocian venuje aj tomu, ako veľmi sa náš pohľad na staršie vzťahy mení. Boli by sme dnes s človekom, o ktorého sme kedysi tak veľmi bojovali? Viac sa o knižke dozviete TU.

Facebook komentáre