Mnoho vecí – paradoxne tých najzrejmejších a najdôležitejších, si človek uvedomí až časom. Keď sa napríklad popáli natoľko, že je prinútený vzdať sa názorov a zvykov, ktorých sa predtým tak skalopevne držal. Sú to práve tie nepríjemné momenty, ktoré nás dovedú k istému poznaniu. Občas trpkému, no o to pravdivejšiemu, pretože aj tá pravda dokáže bolieť, ak sme si pred ňou dlho zatvárali oči. A práve o poznaniach, ku ktorým viedla poriadne kľukatá cesta, budú nielen naše nové citáty, ale aj celý nasledujúci týždeň.
… … … … … …
Hovorí sa, že vo vzťahoch treba neustále pestovať lásku. No ja si skôr myslím, že vzťah je o pozornosti. O tom, či si všimneš, že dnes nie je vo svojej koži. O tom, že ťa nepresvedčí, že je v poriadku, ak tomu tak nie je. O tom, že zo seba občas urobíš hlupáka, len aby si ju rozosmial, pretože vieš, že dnes je ten deň, kedy bláznivý smiech skutočne potrebuje. To je dôvod, prečo si myslím, že láska bez pozornosti nie je láskou. Pretože zo vzťahu, kde nie je pozornosť, zmizne po čase i láska. Na začiatku môžeš milovať akokoľvek, no ak prestaneš registrovať to, ako sa cíti, čoho sa bojí a čo naopak miluje, bude tej lásky čoraz viac menej a menej.
…
Ak si stretla niekoho, vďaka komu stále prežívaš nejaké búrky, nebolo by lepšie osamote počkať na muža, s ktorým pokojne prespíš každú búrku v tvojom živote?
…
Tvoju lásku, nech je už akokoľvek silná a veľká, nenanútiš niekomu, kto o ňu nestojí. Môžeš sa o to pokúsiť, no staneš sa len svedkom toho, ako ju ten, kto ju mal prijímať a vracať späť, len štiepil na kúsky. Deň za dňom sa tá láska bude v tebe rozpadávať, až ti napokon nezostane nič. Len ľútosť, že si to najcennejšie, čo si kedy mala, dala človeku, ktorý to úplne zničil.
…
Mysli na to, že by ti malo na sebe záležať. Vždy. A tým sa napraví úplne všetko.
…
Najhoršie spomienky na lásku nie sú tie, kedy nám iní ublížili. Nejde o ich odmietnutie, o ich skutky či slová, ktorá ma boleli. Najviac ma bolia presne tie spomienky, v ktorých bolo pre mňa prioritou tento vzťah zachrániť. Najviac ma bolia chvíle, keď som sa ponižovala pre niekoho, kto mi nestál ani za pozdrav.
…
Ak je niekomu jedno, čo s tebou robia jeho slová a činy, ak ťa niekto necháva čakať na niečo, čo sa nikdy nestane, pretni to. Z človeka, ktorý ťa vníma len ako kulisu sem-tam zapadajúcu do jeho života, sa nikdy nestane človek, pre ktorého budeš centrom jeho vesmíru.
…
Nastal čas, aby si sa naučila prestať si ubližovať. Skús si predstaviť, že vedľa teba sedí tvoje mladšie ja. Možno 5 či 6ročné. Skús tomu dievčatku povedať, aká je nemožná, škaredá, hlúpa alebo naivná. Skús jej povedať všetko to, čo tak často hovoríš sebe. Dokázala by si to? Nie… Tak prečo si to potom hovoríš teraz?
…
Nedokazuj svoju lásku niekomu, kto ti už mnohokrát dokázal, ako veľmi ťa vie sklamať.
…
Možno máš pred sebou ťažkú úlohu. Pravdepodobne jednu z najťažších… Po tom všetkom, čím si si prešla, nastal čas začať odznovu. Nie od začiatku, pretože začiatok je ako čistá nepopísaná strana, ktorej by predchádzali akékoľvek kapitoly. Lenže ty za sebou pár kapitol máš a ten papier, na ktorý máš teraz písať, je možno trochu pokrčený, možno si z neho čosi vyškrtla a možno je pokropený tvojimi slzami. Nedá sa začať od začiatku, musíš hrať aj s takými kartami, ktoré si predtým mala v rukách. Musíš sa znovu nájsť, no sama nevieš, čo to vlastne znamená. Stratila si sa? Si stále stratená? Nie… Popravde si nikdy stratená nebola. Len si sa nachádzala v období, v ktorom si išla za hranice vlastnej dôstojnosti, hrdosti a sebalásky. A tak máš pred sebou nemalú úlohu… Znovu sa nájsť totiž znamená naučiť objaviť a akceptovať aj tie úlomky nášho ja, ktoré v nás ostatní zničili. Presne tie, ktoré si odhodila, keď si verila, že robíš to najlepšie pre seba i pre neho. Pre vás…
…
Nie je také ťažké ocitnúť sa vo vzťahu, v ktorom musíme neustále niečo dokazovať. No vieš, ako najlepšie niekomu dokážeš, čo všetko si pre neho ochotná urobiť? Tak, že to prestaneš robiť. Niektorí ľudia – presne tí, ktorí zvyknú pohŕdať čistými citmi, si totiž uvedomia, čo všetko mali, až keď o to prídu.
…
Vieš, čím som si najviac v živote ublížila? Tým, že som si domýšľala ospravedlnenia, ktoré mali úprimne vysloviť iní. Lenže ja som bola tou, ktorá neustále za všetkými sklamaniami hľadala nejaké výhovorky. Možno som vedela, že skutočné prepáč nikdy počuť nebudem, možno som sa len bála, že by som v týchto vzťahoch konečne precitla. A tak som odpúšťala aj také chyby, ktoré mali byť jasnou stopkou. Len aby som nestratila tých, ktorých som v skutočnosti stratila ešte skôr, ako sme sa stihli spoznať.
… … … … …
Menej slov, no viac myšlienok… Ak milujete citáty, určite vás zaujme naša najmenšia knižka Úlomky. Zakúpiť si ju môžete TU.
