Ani s ním, ani bez neho. Sama nevieš, kedy sa cítiš horšie. Narážaš stále na tie isté problémy a riešenia sú v nedohľadne. Keď ste bez seba, cítiš zúfalstvo, keď ste spolu, zasa nespokojnosť. Akoby ti v tom vzťahu niečo chýbalo, no nevieš pomenovať, čo presne by to mohlo byť. No na druhej strane vieš, že je čosi prirodzené, niečo, čo v iných vzťahoch je úplne esenciálne, len v tomto tvojom to chýba. A možno to je dôvod, prečo si to ešte nenašla. Lebo prirodzené veci sa definujú ťažko.
Tak či onak, tvoj problém zostáva. A zostávaš aj ty s ním, hoci si mnohokrát skúsila aj tú druhú možnosť – odísť. Prevrátila si list na novú stránku, pokúsila si sa začať písať novú kapitolu. Ale nič to nevyriešilo. I tak si sa vrátila späť, k príbehu, ktorý už dôverne poznáš, miluješ ho a zároveň ho neznášaš.
Otázne je, prečo je to tak…
A ja ti odpoviem. Pretože ty si zamilovaná. A on nie… On len miluje tvoju lásku, a hoci to znie smiešne, je v tom sakramentský rozdiel. Pretože ak niekto miluje len to, čo mu vieš dať a poskytnúť, logicky ti na oplátku nedá nič. Iba berie. O to v tomto vzťahu ide, jeden dáva, druhý prijíma, a presne to spôsobuje tvoj diskomfort. Veď ako by si sa mohla cítiš spokojne vo vzťahu, v ktorom nie si milovaná, len používaná…
Najhoršie na tom celom je, že takíto ľudia si svoje územie starostlivo chránia – a to je dôvod, prečo nevieš definitívne odísť. Lebo sa postará o to, aby si pricupkala späť, a keď to už po tom všetkom nie si ochotná urobiť, príde on. Takíto ľudia sú nesmierne žiarliví a všade vidia hrozbu. Veď prečo aj nie – zbláznia sa už len zo samotnej predstavy, že by niekto využíval všetko, čo teraz dávaš ty. Sú na tvojej láske závislí, a preto sa tak aj správajú – ako narkomani, ktorí za žiadnu cenu nechcú prísť o tvoju dávku.
Lásku si vynucujú sofistikovanými ťahmi. Navonok o ňu nežiadajú, no dosiahnu ju inak. Dokážu ti totiž vnuknúť myšlienku, že bez nich by už nič nemalo zmysel. Sú charizmatickí a návykoví aj pre toho, kto sa do nich zamiloval. Takáto láska je presne tá, ktorú zažiješ len raz za život. Našťastie… Turbulentná, vášnivá, silná. A na druhej strane problematická, zničujúca a vyčerpávajúca.
Občas prepadneme pocitu, že sme milovaní osobou, ktorá nás v skutočnosti len potrebuje…
Áno, potrebuje. No nemiluje. Jednoducho v tebe nenašiel spriaznenú dušu, niekoho, s kým mu je dobre a sám nevie definovať, prečo. Našiel v tebe zlatú baňu, z ktorej môže ťažiť, kedykoľvek sa mu to hodí. Našiel v tebe niečo, čo sa mu zíde, čo môže mať stále poruke a bez teba by mal tie ruky prázdne. Si štítom pred jeho samotou, strašiakom jeho vnútorných démonov. Si vstupenkou do sveta, v ktorom všetko ide tak, ako má byť, v ktorom je všetko lepšie, krajšie. Si bonus, ktorý sa len tak neopúšťa.
Nevnímajúc tento rozdiel si zarábame na poriadne problémy. Pretože ak ťa niekto potrebuje, využije všetky možné prostriedky, aby ťa nestratil. Nepustí sa ťa a už vôbec ti nedopraje, aby si začala odznovu. Ak ťa náhodou aj nechá odísť – len tak pre efekt, pre to, aby ti na chvíľu poskytol pocit, že máš nad svojím životom moc, môžeš si byť istá, že sa objaví zas, presne v momente, keď si povieš, že sa začínaš liečiť. A ty, presvedčená, že dávaš šancu skutočnej láske, sa vrháš do náručia človeku, ktorý len dômyselne využíva benefity tvojich citov.
Coverphoto: Photo by Irina Rudnik on Unsplash
O vzťahu, v ktorom si pre niekoho len potrebou, je aj Miina kniha s názvom Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.