Prešiel ďalší deň, ubieha to rýchlo. Ani si neuvedomujem, ako ten čas rýchlo letí. Už je to mesiac a desať dní, odkedy som ho videla naposledy, odkedy som sa mu mohla naposledy zadívať do tých nádherných očí. Odkedy som pocítila to, aká som pre neho dôležitá.
Je to už mesiac. Mesiac bez toho, aby som pocítila akúkoľvek lásku okrem tej k sebe. Áno, našla som to, čo som celý život hľadala, našla som seba a naučila som sa mať rada takú, aká som.
Jednoducho som si začala uvedomovať svoju hodnotu a začala sa páčiť sama sebe. Keď mi už nemal kto dať lásku, dala som ju aspoň sama sebe. Ale chýba mi. Je mi bez neho smutno a neustále si v mysli prehrávam chvíle, po ktorých túžim, aby sa zopakovali alebo opäť dokázali naplniť.
pinterest.com
Chýba mi a neprestáva. Človek by si myslel, že časom prestaneš ľúbiť, že časom prestaneš cítiť to prázdno, že časom prestaneš túžiť po jeho prítomnosti.
Nie je to tak…
Vôbec… Jediné, čo ti dá čas, sú odpovede a ty si pomaly vybuduješ stereotyp, v ktorom len vnímaš prítomnosť takú, aká je, a snažíš sa na ňu zvyknúť. Nič od tých chvíľ neočakávaš, naozaj nič, len túžiš a dúfaš. Chýba mi každým dňom rovnako, chýba mi ako moja druhá polovica srdca.
Ublížili sme si. Navzájom sme si polámali krídla a už ani jeden o druhého nevládzeme bojovať. Čakáme, či ich čas sám uzdraví, aj keď vieme, že uzdraviť sa vieme len spoločne. A tak len čakáme a ani jeden nevieme, na čo. Možno správny moment, možno na ďalší pád, ktorý nám nedá inú možnosť uzdravenia.
Obaja čakáme, no ani jeden nevieme na čo…
Úplne zbytočne. A srdcia krvácajú, duši sa cnie a život nám plynie pomedzi prsty. Viem, že tieto rany čas nevylieči. Viem, že nie a viem, že potrvá večnosť, kým si skutočne uvedomím, že naším spoločným životom je koniec.
Áno, ublížil mi, veľmi, ale ja viem, že celá moja bytosť túži len a len a len po ňom. Viem, že až sa aj on naučí lekcii, ktorú nám život nadelil, budem schopná byť tu pri ňom a začať odznova, lebo po ničom inom netúžim. Naozaj nie. Lebo ho milujem z celého srdca a tento cit nezmením, lebo je to ten správny.
pinterest.com
A viem, že jedna chyba, aj keď veľká, mi nezničí na neho názor…
Lebo viem, že to nie je chyba, ale slabosť a vzdanie sa pred prekážkou. A viem, aké to je vzdať sa a vybrať si ľahšiu, aj keď nesprávnu cestu. A tá nás opäť naučí, že keď je niečo ľahké a padá to len tak z neba, nedokážeme si to tak vážiť.
Tá ľahká cesta nás len naučí vrátiť sa naspäť a postaviť sa opäť tej prekážke, pred ktorou sme sa vzdali. Aj keď vieme, že za ňou budú ešte ďalšie a oveľa ťažšie. Jednoducho ten cieľ a tá neskutočná láska, ktorá príde ako odmena, nám obom bude stáť za tie pády pred prekážkami.
Len musíme správne pochopiť tieto lekcie od života. Jediné, čo musíme, je chápať. Nič viac, nič menej. Len chápať, veriť a neprestávať dúfať. Lebo keď prestaneme my, naše duše a srdcia budú bojovať samy, a to bolí.
Tak verím, dúfam, čakám a snažím sa to všetko čo najlepšie pochopiť…
Snažím sa porozumieť sebe a samotnému životu. A je to naozaj zvláštne. Až s odstupom zisťujem, koľko vecí sa okolo mňa deje. Ako si ma život posúva po hracom poli ako svojho panáčika. Raz za čas vypadnem z hry a sem-tam aj ja zlyhám.
Ale posúva si ma, stále ďalej a ďalej a ja verím, že niekedy do toho cieľa dorazím. Aj keby som mala byť posledná. Je to len akási hra na život. Človeče nehnevaj sa v celkom inej podobe. Ja ako figúrka už v dopredu naplánovanom osude.
pinterest.com
Len ten hráč hádže samé nízke čísla…
Ten hráč ma už nejaký čas posúva len po jednotkách. Nedarí sa mu. Fakt sa mu nedarí a kvôli nemu sem-tam vypadnem z hry. Ale potom hodí jednu šestku a som naspäť. Na začiatku. A potom opäť jednotky a malými krôčikmi dopredu.
Darí sa mu? Nedarí? Veď však raz aj na tie šestky príde a ja sa rozbehnem napred do svojho cieľa… Síce netuším, kde ten cieľ je, ale viem, ako má vyzerať. Mám ho v jasnej predstave a viem, že do toho košiara sa už nejakým zázrakom dokotúľam.
Aj keby som mala naozaj postupovať len týmto spomaleným tempom…
Raz to príde! Musí. Táto hrá neskončí, kým sa tam nedostanú všetci. Žiadna hra sa neskončí, kým nenavštívi svoj cieľ. A toto je hra o mne, takto sa so mnou hrá sám život. A pochopila som, že ešte musím vytrvať. Vytrvať na to, aby som si zaslúžila svoj cieľ.
Lebo cieľ je istým spôsobom odmena za prekonanie samej seba.
Tak vytrvám a s láskou v srdci ťa nikdy neprestanem milovať, lebo láska vždy vyhrá. A ja vyhrám už len tým, že sa nevzdám. Nevzdám seba a nevzdám teba. Lebo bez teba to už ďalej nedokážem byť ja. Nie, kým neodovzdám to najcennejšie, čo ma robí mnou. Lásku k tebe, drahý.
Autor: Kathy
Coverphoto: Photo by Vince Fleming on Unsplash
