Kedysi som sa zvykla vo svojich problémoch príliš rýpať. Všetko som riešila, všetko som chcela rozanalyzovať a nad nič som sa nedokázala povzniesť. No vekom som začala prichádzať na to, že nie je krajšieho pocitu, ako sa nad niektorými zážitkami radšej poriadne zasmiať a ísť ďalej. Hovorí sa, že smiech lieči… Neviem, ešte ma nikdy neprešla bolesť hlavy, keď som sa schuti zasmiala. No som si istá a mám to odžité, že smiech rieši… Rieši problémy, ktoré by sme inak ešte viac len hnojili a ony by sa rozrastali ďalej.

Z toho dôvodu milujem sarkazmus a iróniu. Pretože mnohokrát nám dokážu, že z komára robíme somára. Áno, buďme vážni. Ale vo vážnych veciach. A keď sa nám prihodí niečo, čo vážne ani nie je, zasmejme sa, prosím. Pevne verím, že vám dnešný výber citátov z legendárnej stránky @fuckology spestrí deň a ponúkne vám iný pohľad na život.

Základom šťastného života je naučiť sa hovoriť namiesto „áno“ a „v poriadku“ radšej „nie ďakujem“ a „môžem to j*bať.“

Dostala som sa do veku, v ktorom namiesto toho, aby som si vravela: „Buď, prosím ťa, ticho,“ si hovorím: „No poď, povedz to nahlas a sleduj, čo sa bude diať.“

Dospelosť znamená nemať energiu… Nemať ju na bezvýznamné pseudopriateľstvá, silené úsmevy a konverzácie o ničom.

Vieš, prvým krokom k odpusteniu je uvedomenie si, že niektorí ľudia sú proste len idioti.

Sú momenty, kedy by som chcela byť malým zlatým vtáčikom… Mohla by som si slobodne lietať po svete a… Poriadne niektorým ľuďom nasrať na hlavu.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Prečo nevieme zabudnúť? Citáty, ktoré sú odpoveďou na otázky, ktoré si kladie každý, kto sa pokúša odpustiť a ísť ďalej

Čakám, kedy ľudstvo dospeje do fázy, v ktorej ocení moje vnútorné sebazaprenie a odhodlanie nikoho nezabiť.

Ľudia, prosím vás, prestaňte otravovať slobodných a bezdetných rečami o tom, ako sú ich rovesníci dávno v manželstve a majú kopec deciek. Viete, mnoho ľudí vo vašom veku umrelo. A nikto vám to netrieska o hlavu vždy, keď vás stretne.

Maj vždy hlavu vzpriamenú a prostredník neustále pripravený. To je recept na šťastný život. Nič viac a nič menej.

Život ma naučil, že nie je dôležitý zovňajšok. Vždy je lepšie mať kamošku, ktorá má dve brady, ako takú, čo má dve tváre.

Naštvi tých, ktorí ťa štvú, tak aby sa s tebou prestali rozprávať. A potom si len užívaj ten pocit, keď sa odpad vyhodí sám.

Niektorí ľudia sú ako aktualizácia Windowsu. Stačí, že ich uvidíš a povieš si: „Teraz nie. Neskôr, prosím.“

Čím som staršia, tým viac som presvedčená o tom, že žiť život, ktorému iní nerozumejú, je úplne v poriadku.

Niekedy len tak ticho sedím a pýtam sa, prečo ešte nie som na psychiatrii. No potom sa pozriem na ľudí okolo seba a musím uznať, že tam už som.

Čoraz častejšie sa presviedčam o tom, že svet bude pre mňa navždy miestom, ktorému nikdy nebudem úplne rozumieť.

Facebook komentáre