Jednou z najťažších vecí, s ktorými sa my ľudia musíme vyrovnávať, je odchod osoby, ku ktorej niečo cítime. Až vtedy, keď sa s ňou z hocijakého dôvodu musíme rozlúčiť, prídeme na to, čo konkrétne pre nás znamenala. Občas odídu i tí, ktorých prosíme, aby zostali, niekedy nie je iná možnosť ako tá, že naopak musíme odísť my. Aby sme ochránili samých seba… A potom sú tu tí, ktorí sú s nami, nech sa deje čokoľvek, a práve na nich záleží…

Presne tí ľudia, ktorí vedia rozoznať typ nášho úsmevu a ich prioritou je, aby sme sa smiali čo najčastejšie. Sú to osoby, ktoré nečakajú, kým sa im ozveme my, ale urobia tak vždy, keď im začneme chýbať, a chýbame im často.

pinterest.com

Tí, ktorým môžeme zavolať aj o tretej v noci a oni si nás vypočujú. Sú to práve tie osoby, ktoré aj na diaľku vycítia, že s nami nie je čosi v poriadku, a s ktorými dokážeme mlčať aj celé hodiny bez toho, aby nás to ticho ubíjalo. Mnohokrát máme práveže pocit, že si najviac rozumieme aj bez slov.

Práve na nich záleží…

Možno do nášho života prišli nečakane a možno vtedy vôbec nezapadali „do nášho vkusu.“ Boli možno odlišní od osôb, s akými sme sa stretávali dovtedy, a nikdy by sme o nich spočiatku nepovedali, že sa stanú dôležitou súčasťou nášho života, že raz vstúpia do nášho srdca a usídlia sa tam natrvalo. Možno ten vzťah, aký s nimi teraz máme, vznikol ihneď z ničoho nič, a možno to trvalo roky…

Prišli vtedy, keď sme hľadali dokonalosť, a hoci dokonalí nie sú, my sme v nich tú dokonalosť našli, rovnako ako oni v nás. Aj napriek chybám, ktoré máme a ktoré sme sa postupne naučili akceptovať. Nechcú nás meniť, ale snažia sa rozvíjať to pekné, čo v nás už je. Neboja sa povedať nám pravdu do očí, pretože vedia, že úprimnosť je v každom vzťahu dôležitá, nech to stojí, čo to stojí. Sú ochotní kvôli nám riskovať, keď je to potrebné, a nikdy nám to nevykrikujú.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Žena má stále silu ísť vpred

Stoja pri nás, keď v našom živote svieti slnko, aj keď sa ním práve preženie búrka. Vedia, že keď sme podráždení, nie je to ich chyba a neberú to osobne. Zostávajú aj vtedy, keď všetci ostatní odchádzajú, a dokážu nás počúvať i celé hodiny, nech už rozprávame o hocičom. A práve vďaka týmto rozhovorom najviac spoznávame samých seba. Tí praví ľudia nás totiž prinútia zamyslieť sa nad otázkami, ktoré nám nik iný nepoloží, a dovolia nám, aby sme konečne boli úprimní.

Až časom prídeme na to, že záleží práve na tých, ktorí s nami zostanú aj vtedy, kedy nedokážeme vydržať ani sami so sebou…

pinterest.com

V dnešnom svete ich je ale nesmierne málo.

Nie je ľahké odlíšiť pravé priateľstvo alebo úprimnú lásku od vzťahov, ktoré vznikli so zištným úmyslom alebo z nudy… Len tak, pretože sa nikto iný či lepší okrem nás neobjavil. Ľudia dokážu predstierať takmer všetko a len málokedy sa to dá odlíšiť od „originálu.“ Dokážu sa hrať na lásku, aj keď zamilovaní nie sú, vedia nám poskytnúť pocit, že sme pre nich jedineční, hoci to tak nie je…

A práve vtedy, v týchto časoch najviac záleží na tých, ktorí s nami vydržia navždy. Často ide o ľudí, ktorých sme kvôli iným, väčšinou tým falošným a tým, ktorí nás neskôr zrania, zanedbávali. No tí, na ktorých záleží, počkajú, kým ich budeme potrebovať opäť a vrátia sa, pretože oni vlastne ani nikam neodišli. Boli tu a čakali, kým si uvedomíme, akú majú hodnotu.

Mnohokrát nám ju dokážu aj bez skutkov. Vedia, že stačí len počkať a my na to prídeme aj sami.

Autor: Dominika Lauková

Coverphoto: Photo by Court Prather on Unsplash

Facebook komentáre