Vplyvom emócií vypúšťame zo seba veci, ktoré by sme „v tichom režime“ (áno, myslím vtedy, keď práve po sebe nehádžete taniere) možno vôbec neriešili a jednoducho hodili za hlavu.
Neraz svojimi reakciami podčiarknutými emóciami prekvapíme samých seba, či už v dobrom alebo zlom slova zmysle. Väčšinou v tom negatívnom…
Dusenie pocitov nebolo nikdy pre mňa. Keď ma niečo trápilo, muselo to ísť zo mňa von. Ihneď. Možno si poviete, že takýto druh otvorenosti je vlastne pozitívnou vlastnosťou. Nuž, všetko má svoje pre a proti. Ja osobne si túto vlastnosť dokonca niekedy zvyknem vyčítať.
unsplash.com
Je ale v poriadku si vyčítať emócie?
Keď som túto otázku ohľadom emócií položila na svojom Instagrame, dostala som krásnu odpoveď od svojho známeho, s ktorou sa maximálne stotožňujem.
V tej odpovedi bolo písané, že sa rodíme odmalička ako veľmi emocionálne bytosti. Ako rastieme a vyvíjame sa, do nášho života vstupujú negatívne skúsenosti, kvôli ktorým túto emocionalitu postupne strácame. Následne máme strach prejavovať emócie, pretože nás ťaží niečo z minulosti, na základe čoho nás môžu časom začať trápiť rôzne, prevažne psychické problémy.
Na konci tejto správy ešte zaznela veľmi podstatná vec – práve táto emocionalita z nás robí ľudí a je základom našej ľudskosti.
Odpovedala som nasledovne:
„Nosíme si z minulosti rôzne rany, na základe ktorých konáme tak, ako konáme. Niekedy je to správne, niekedy nie.“
Niekedy to totiž nie je správne, pretože si zamieňame situácie a domýšľame si dôvody ich vzniku namiesto toho, aby sme nechali druhú stranu nám dôvod objasniť. Radšej zostaneme v tom, že sa len „opakuje história“, namiesto toho, aby sme priznali, že veci môžu byť (a mnohokrát aj sú) inak, než sme si prvotne mysleli.
unsplash.com
Pokračovala som…
„Potom nastáva problém, že ľudia nerozumejú tomu, prečo iný človek voči nim reagoval tak, ako reagoval, a ani sa neunúva nad tým zamyslieť. Radšej ho ,nechá ísť ďalej‘, lebo sa nechce zapodievať riešením problému.“
Takže sme so známym uzavreli túto tému jeho odpoveďou: „Základný princíp vzájomného porozumenia spočíva v otvorenosti, vďaka čomu vymiznú komunikačné bariéry väčšinou vznikajúce z nepochopenia.“
Inak povedané, na emócie rozhodne máme právo…
Emócie sú našou podstatou, bez ktorej by sme nemohli mať žiaden vzťah, a to nielen partnerský. Je však dôležité upriamiť pozornosť na to, akým štýlom z nás vyplávajú emócie, pretože zväčša nie je problém v tom, že ich vyjadríme, ale v spôsobe, akým to učiníme.
Z mojich skúseností viem s istotou povedať, že vždy bolo, respektíve je, oveľa prospešnejšie sa najprv vnútorne upokojiť a zistiť dôvod vzniku daného problému, než vybuchnúť, riešiť, domýšľať si a preháňať, až kým sa neupokojíme.
A ak si myslíte, že mi vybuchnutie nikdy nepomohlo, mýlite sa. Pomohlo a dokonca veľmi. Problém bol však v tom, že to bolo čisto sebecké riešenie, ktoré pomohlo len mne. A aj to len na chvíľu, pretože potom nasledovali práve spomínané výčitky za neprimeranú reakciu.
Skúsme teda reagovať v situáciách tak, aby sme si emócie nemuseli vyčítať. Skúsme byť viac otvorení voči druhým. Viac si navzájom zdieľať svoje myšlienky a emócie. Rozprávať sa o tom, čo nás trápi a na čo myslíme. Môžeme sa tak vyhnúť mnohým nezhodám prameniacich z neporozumenia a nedostatku informácií o živote druhej osoby.
Autor: @whossimonne
Coverphoto: Photo by Lucas Newton on Unsplash
