Nemyslíš, že je neskoro, aby si sa zase ozval ako keby sa nikdy nič medzi nami nepokazilo? Pardon, musím sa opraviť. To TY si to pokazil. To TY si si ma nevážil. A to najdôležitejšie, to TY si to celé medzi nami bral ako zábavku. A vieš čo? Viem, že som to povedala snáď milión krát, a asi dva milióny krát to napísala, ale JA som to ako zábavku nebrala. Pre mňa to bolo iné a myslela som, že aj pre teba. Škoda, že som sa v tebe zmýlila.
Nebol si zlý človek. Len si to celé neodhadol. Robil si chybu za chybou, hral sa so mnou, aj keď verím tomu, že si to ani nechcel. Teraz som pre teba zostala len spomienkou. Spomienkou, ktorá ti pripomína, že život sa dá žiť so smiechom v tvári, pretože taká som pri tebe bola. Vysmiata, tá, ktorá sa nechala nahovoriť na každú hlúposť. Tá, s ktorou aj tá hlúposť ostala niečím, na čo do dnes spomínaš.
pinterest.com
Chcem len aby si vedel, že nie si sám. Nie si jediný, kto na to všetko spomína. Pretože spomínať je fajn, aj keď to občas trošku zabolí. Áno, stále si človek, ktorý keď napíše, pichne ma pri srdci. Vždy to tak bude. Nech si bol akýkoľvek a nech si o tebe myslel ktokoľvek čokoľvek, ja som ťa chápala. Ja som Ťa naozaj poznala. Neviem ako sa mi to za takú krátku dobu podarilo, ale bolo to tak. Toto všetko však nemení nič na tom, že svoju šancu si mal.
A nebola len jedna. Dala som ti presne tri šance. A ver mi, nemýlim sa. Mám ich presne spočítane. Vieš prečo? Pretože som každú jednu minimálne tri krát oľutovala. Prvú som ti dala, pretože som verila, že to bol omyl. Že si prvý krát zutekal preto, pretože si sa bál. Pretože si potreboval čas na to, aby si si uvedomil, čo vlastne chceš. Druhý krát som si myslela, že som niečo pokazila, že to musím napraviť, že si si o mne myslel niečo iné, ako to v skutočnosti bolo. Vieš, možno som ťa len chcela donútiť žiarliť.
A vieš čo bola tretia šanca? Tá bola vtedy, keď si sa ozval po dlhšej dobe znova a aj keď som nechcela, cítila som, že teraz je to iné. Cítila som, že mi hovoríš o veciach, o ktorých si mi pred tým nehovoril. Cítila som, že sa ku mne otváraš. A práve z tohto som mala dobrý pocit. Pocit, ktorý mi napovedal, že teraz to bude iné. Nebolo. Zase si to pokazil, zase si nevedel, čo chceš.
Teraz ti však poviem posledné. Nech to znie akokoľvek, nemohol si si myslieť, že na teba budem čakať navždy. Svoje šance si mal a bohužiaľ pre teba, prišiel niekto, kto mi ukázal, ako si má muž vážiť ženu. A hlavne to, ako dávať to, čo je vo vnútri srdca ukryté, na svetlo sveta. Netvrdím, že vyznaniami treba plytvať, no ty si o tom prehováral sám seba až dovtedy, dokým nebolo neskoro.
Tak sa prosím zmier s tým, že pre mňa si dnes už len spomienkou.
