Pre teba… Pretože si sa mi neotočila chrbtom a bola si tu, vlastne stále si, keď som ostala sama alebo sa to tak javilo. Počúvaš dookola tie isté sťažnosti a nikdy ťa neomrzia (teda mi to aspoň nepovieš), smeješ sa so mnou, plačeš, si voči mne úprimná a nedovolíš mi urobiť hlúposti, ktoré by som ťažko prekonávala… Nebyť teba. A ja dumám nad tým, ako sme sa my dve vôbec mohli stretnúť.
unsplash.com
Tak rozdielne, a pritom tak rovnaké…
Naše začiatky by asi málokomu dávali zmysel. Vynikali sme asi len samy sebou: šedá myška, obľúbené dievča a/alebo obyčajné dievča. Z každého rožka troška, povedali by sme. Ale my dve, spoločne, sme boli obyčajno-neobyčajné. Vedeli sme sa pochopiť len my dve a stále dokážeme.
Jeden by povedal, že sme niekedy zrelé do blázinca a iní, že sme šialené. Získať teba a mať možnosť nazývať ťa najlepšou kamarátkou, je jedna z vecí, za ktoré budem vďačná, pretože som rada, že si mi vstúpila do života a ostala si v ňom. Aj potom, čo si ma spoznala.
Naučila si ma, čo som potrebovala vedieť, vždy si stála po mojom boku a zo všedných dní sa odrazu stali dni plné smiechu, babských jázd, zábavy… A mnoho iného. Každý deň nám do života vniesol niečo nového a nič nás nemohlo rozdeliť. Spájalo nás puto, ktoré poznajú všetci, ktorí majú toto šťastie.
Pamätáš sa na sny o ďalekej budúcnosti?
Vedeli sme, že nech sa stane čokoľvek a život nás zavedie kamkoľvek, budeme tu jedna pre druhú, stále zdieľať tie sny, s dodatkom „keď budeme veľké.“ Vieme o sebe tajomstvá a túžby tej druhej. Vieme, kde nájdeme rameno, na ktorom sa môžeme vyplakať desiaty raz.
Vieme, kde budeme plakať od nekonečného smiechu. A nikdy nás to neomrzí.
A potom prišli oni: Chlapci. Obavy, či budete mať čas jedna pre druhú, nakoľko vám záležalo aj na vzťahoch, vám zahltili myšlienky, ale podarilo sa vám ho vždy nájsť. Keď jedna z vás skončila so zlomeným srdcom, boli ste pre seba oporou. Tou, ktorá plakala s ňou alebo v tichosti vedľa nej sedela, pretože práve v ten moment slová boli zbytočné a po celom dni ste dospeli k záveru, že ste si povedali viac, než bolo potrebné. Slovami sa nedala vyjadriť vďaka za to, že máte jedna druhú. Aj v ťažkých chvíľach.
unsplash.com
Čas išiel ďalej…
Zmenili ste školy, bydlisko, plány a sny ste odložili do škatule na skriňu v domnienke, že raz sa k nim určite vrátite. Spoločných chvíľ bolo pomenej, konverzácií taktiež, nebol na to čas, ako ste dospievali a mali iné záujmy.
Ale nie, nezabudli ste ani jedna, čo ste spolu zažili a čím ste si prešli. Predsa to sú roky, kedy sa z cudzích ľudí stali najlepšie kamarátky – je to kamarátstvo, ktoré pretrvá, nech budete kdekoľvek na svete. Je silné tak, ako vy. Pretože je tvorené vami.
Môžeme byť na kilometre od seba, mať rodiny, iné záujmy, iné zamestnanie… Ale vždy tu bude len to jedno jediné precízne, špeciálne puto.. To vaše. A budete tak dlho, pokiaľ to vy obe budete chcieť.
Autor: Andrea Antalíková
Coverphoto: Photo by Dominic Sansotta on Unsplash
