Rozhodnem sa napísať ti. Spýtať sa ťa, ako sa máš… Porozprávaj mi o sebe a ja ti poviem niečo málo o mne. Chcela by som vedieť, aký si mal deň, chcela by som vedieť, či si si počas dňa aspoň raz na mňa spomenul. Nemusíš na mňa myslieť stále. Prosím ťa o to, aby som bola prvou krátkou myšlienkou ráno a poslednou dlhšou myšlienkou pred spaním. Viem, že máš kopec starostí, kopec myšlienok, čím zamestnávaš svoju myseľ, ale chcem tam mať malé miesto.
Chcem ti napísať a urobiť tam to miesto. Tak to cítim teraz v tejto minúte, viem, že keď to budem chcieť urobiť, už to nebudem tak cítiť. Budem to vnímať ako chybu, omyl. Ale život je o tom, aby sme sa učili na vlastných chybách.
pinterest.com
Tak prečo ju neurobiť?
Ako ľahko sa to všetko píše, keď to nemusím písať tebe… A naozaj by som chcela. Ale my ľudia mnohokrát nerobíme to, čo by sme chceli, ale skôr to, čo sa od nás očakáva. Robíme to, čo pokladajú druhí za správne, a zabúdame, čo je správne pre nás. Každý si držíme pred tvárou masku, lebo naša prirodzená tvár by sa nemusela každému páčiť a potom… Čo ak sa nebude nikomu páčiť?
Škatuľkujeme sa, uzatvárame sa pred svetom, lebo nechceme, aby niekto zbadal našu prirodzenosť, nechceme sa zamilovať, lebo čo ak nám bude ublížené… Náš svet je budovaný na domnienke. Čo ak to alebo to. Bojíme sa riskovať, aby sme niekomu neublížili, nedali nádeje, ktoré nemôžeme ponúknuť.
A tak ti nepíšem, lebo nechcem od teba nádej, ktorú mi nemôžeš dať…
Nepíšem ti, lebo čo ak mi dáš nádej, ktorú nepochopím správne, a urobím chybný krok. Stále ti nepíšem, lebo sa niečoho bojím. Máme ten dar, že sa chceme uchrániť od sklamania. Sú jedinci, ktorí dokážu skočiť do všetkého bez strachu a myšlienok, akú to bude mať reakciu.
Na jednej strane by som si želala urobiť to, no na strane druhej – nie je to tak trošku sebecké? Nezamýšľať sa nad dôsledkami našej reakcie? Lebo každá naša reakcia dokáže ovplyvniť nie jeden život. To, o čom tu píšem, je jedno napísanie a robím tu z toho drámu.
pinterest.com
Avšak jedno slovo dokáže zmeniť celú vetu…
A ja si dávam pozor, čo ti napíšem, lebo naozaj túžim ovplyvniť tvoj život aspoň z polovice, ako si ho ovplyvnil ty mne. Vďaka tebe tieto slová dávajú pre mňa zmysel, vďaka tebe viem presne, ktoré slová napísať, vďaka tebe viem, kam vykročiť.
A preto som sa rozhodla ti dnes napísať, rozhodla som sa ti to povedať, rozhodla som sa zmeniť ten život. Tvoj i môj. Teda netuším, či sa ten tvoj mojimi slovami zmení, avšak ver mi, že ten môj sa rozhodne zmení. Hľadám tie správne slová, ktoré použiť, aby si mi mohol ukázať tú tvoju pravú tvár.
Občas to robíš a ani o tom nevieš, že mi ukážeš časť tvojej prirodzenosti, avšak ihneď to skryješ za masku, za slová, o ktorých si myslíš, aké sú úžasné, za historky, o ktorých si myslíš, aké sú skvelé, avšak takisto ako sa skrývaš za maskou ty, skrýva sa za ňou aj tá pravda. Každý jeden sme tak unikátni, tak výnimoční a tak úžasní a potrebujeme to počuť každý jeden deň, aby sme boli ochotní zahodiť masku a ukázať svetu našu prirodzenosť.
A vtedy si uvedomíme, že sa vôbec nemusíme báť nepoznaného, neznámeho…
Lebo všetko je na jednu sekundu neznáme a potom sa to stáva známym. Každý jeden neznámy moment trvá len jednu sekundu. Potom sa to už stáva niečím, s čím sme sa oboznámili. Keď ukážem moju tvár, nebudem sa musieť báť lásky, lebo do masky sa nedokáže človek zamilovať tak ako do prirodzenosti.
Prirodzenosť je to, čo ľudia milujú a hľadajú. A tak veľmi túžim ti toto všetko napísať a veriť, že pochopíš, čo týmito slovami myslím. Avšak ako mi dochádzajú slová a blížim sa ku koncu, uvedomujem si, že ešte nie si pripravený zložiť masku, ešte ju potrebuješ.
pinterest.com
Nie každý je na tento krok pripravený, ľuďom sa jednoduchšie kráča, keď sa majú za čo skryť…
A ty sa ešte asi potrebuješ skrývať, nie tak predo mnou, ako pred svetom. Trošku ma to mrzí, avšak na niektoré slová neprišiel čas. Odložím si ich pre teba a možno zajtra na ne príde čas. Lebo už nie jedenkrát som sa presvedčila o tom, že situácie sa vedia zmeniť behom sekundy.
Stačí vysloviť tie slová správne a všetko zrazu dáva úplne iný zmysel. Takže idem ti skúsiť len napísať, ako sa máš, a uvidíme, kam nás naše slová zavedú. Tak či onak si tie správne a pravé odložím pre teba, pre ten správny čas, pre tú jednu sekundu a možno mi potom venuješ prvú i poslednú myšlienku dňa.
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Andrey Zvyagintsev on Unsplash
