Neviem, či som jediná, ale keď sa jedná o vzťahy mám taký čudný- neviem koľký- zmysel. Vždy
vycítim, keď sa niečo stane, alebo keď to s dotyčným skončilo nadobro. Možno sa nebavíme mesiace, ale potom príde ten pocit a o pár dní sa dostaví aj on….čo si priťahujeme myšlienkami, to nám vesmír pošle..či ako to je? Povedal si jasné, že ma máš rád, ale necítiš to na vzťah. Mať rád a milovať? Aký veľký rozdiel je medzi týmito dvoma slovami? A ako sa môže z jedného stať to druhé?
Keď sme sa minulý rok v máji začali spoznávať, po pár dňoch si mi napísal, že nám dvom by to nikdy nefungovalo… Zasmiala som sa. Vôbec som vtedy nepremýšľala, že by som s tebou niekedy chodila a že by si sa mal stať stredobodom môjho vesmíru….irónia osudu. Teraz, keď tak premýšľam, tak sa pýtam, prečo si do toho vôbec šiel? Prečo si sa ma vôbec pokúšal dobyť, keď si už na začiatku mal takúto myšlienku? Teraz, po toľkom čase, stojím ja presne tam, kde si bol vtedy ty. Teraz ja milujem a ty máš rád. Role sa vymenili.
Viem, že som ti ublížila a viem, že si potom aj ty ublížil mne. Neskutočne. Veľmi. Ale viem, že aj ty si trpel. Odpustila som ti každú jednu slzu. Za každé jedno odmietnutie a za každú chvíľu, kedy si sa len hral. Odpustila som ti, že si nevedel čo chceš, lebo presne viem ako si sa cítil. Jediné čo nedokážem, je odpustiť sama sebe za to, že som ti ublížila. Že som pokazila niečo, čo mohlo byť nádherné. Že som ublížila človeku, ktorý mi v tom danom okamihu bol ochotný dať všetko. Občas sa mi to zdalo málo, ale ver mi, vedela som, že to bolo to najviac, čoho si bol schopný. Dával si mi všetko…len nie čas. Jediné, čo si mi nikdy nebol ochotný dať, bol čas. Čas na to, aby som si usporiadala myšlienky a čas na to, aby som po toľkom sklamaní uverila tomu, že si skutočný a že to všetko myslíš vážne. Chcel si všetko za mesiac, ale ja som svoje steny budovala roky. Začal si ich búrať a mne sa zdalo, že všetka moja tvrdá práca je zrazu v ohrození a keď búračka skončí, môžem začať znova…sama.
Poslala som ťa preč, aby som ochránila svoje steny a aby som ochránila teba predo mnou samou. Aby som ti neublížila, lebo som videla, ako ťa zabíja to, že ti nedokážem povedať ako veľmi mi chýbaš, aj keď si chýbal. Že ťa nedokážem len tak objať a pobozkať, aj keď všetko, čo som chcela, bolo byť s tebou. Namiesto toho všetkého som ti ublížila asi najviac ako kedy kto. A keď to píšem, bolí to viac ako moja vlastná bolesť. Zmenila som človeka, ktorý by mi dal všetko, na toho, kým si dnes. A nemôžem ti to vyčítať, lebo sama viem, že bolesť mení ľudí…neskutočne.
Pri našom poslednom stretnutí si mi položil otázku, na ktorú som vtedy nepoznala presnú odpoveď.
„ Mohla si ma mať na zlatom podnose a odhodila si ma…prečo som po roku ešte stále ja ten tvoj
vysnený princ, ktorého chceš?“
Lebo len vďaka tebe som o veľký krok bližšie k tomu, byť dospelá. Lebo ty si bol v mojom živote ten
bod, kde som si uvedomila, že sa k ľuďom nemôžem správať, ako sa správam a že ich nemôžem brať ako samozrejmosť. Naučil si ma, že aj keď som najviac tvrdohlavý baran, občas nedostanem to, čo chcem a že je to v poriadku. To je život. Vďaka tebe som sa naučila, aké to je, keď za svoju chybu nemôžem obviňovať nikoho a keď si musím priznať, že som to pokazila ja sama. Ale najviac zo všetkého si ma naučil MILOVAŤ. Naučil si ma, že bolesť , ktorá sa opisuje v knihách a ktorá ťa trhá na kusy je pravdivá, že aj ja dokážem stratiť hlavu pre lásku a zahodiť moje obrovské ego. Ukázal si mi, že existuje človek, ktorý ma bude mať rád len pre môj úsmev a moju bláznivosť a že aj ja dokážem urobiť niekoho šťastným a zamilovaným bláznom. Neprišiel si na koni ako ten vysnený princ…
Nikdy nezabudnem ako si prišiel opitý, s hranolkami v ruke uprostred noci, v daždi. Ako sme do rána sedeli na internátnych lavičkách pod Šturákom a kecali v podstate o ničom. Ako som kvôli tebe nespala celé noci, lebo som čakala kedy skončíš v práci. Naučil si ma, že láska nie je dokonalá. Ani ja nie som, ani ty. Veľa si písal a málo mi povedal naživo..moderná doba, ale ver mi, každá sekunda s tebou bola ako sen.
A po toľkom čase, po toľkých šanciach, po mesiacoch nebavenia sa a potom po týždňoch skúšania to odznova, som stále tu a milujem ťa. Viem, že už to možno ani nemám právo povedať, že to už nič neznamená. Ale si môj princ a navždy ním ostaneš. Verím, že sme sa nestreli náhodou, že sa naše cesty ešte možno skrížia, keď dospejem úplne, keď mi odpustíš. Nikdy som ti to nepovedala, ale keď ťa už nemôžem robiť šťastným ja, prajem ti aby si našiel tú, ktorú budeš nosiť na dlani. Tú ktorá bude menej sarkastická a bláznivá. Tú, ktorá ťa bude čakať doma s večerou a nie na intráku s náladičkou z pohára vína. Tú, ktorá vždy bude vedieť presne čo chce a bude ti to vedieť povedať. Prajem ti nájsť niekoho, kto ťa bude podobne ako ja čakať po nociach, ale nikdy sa jej nestane, že zaspí, ako sa to stalo mne. Niekoho, kto ťa bude poznať menej ako ja a nebude ťa občas naschvál naťahovať. Prajem ti dievča, ktoré bude pripravené ti dať zo seba všetko a ktoré sa nebude neustále hľadať….ale zo všetkého najviac ti prajem aby si našiel niekoho, kto ťa bude milovať aspoň z polovice tak ako ja a NIKDY ti neublíži.
coverfoto: www.thoughtcatalog.com
foto: www.weheartit.com
