Robíme to preto, lebo je to normálne. Robia to všetci. A robia to preto, lebo majú nádej, že to tentokrát dopadne inak. Lepšie. A nie je na tom v podstate nič zlé..

Všetci hovoria, že ak si nás niekto neváži, musíme odísť. Teda mali by sme. Že ak nám ublíži, zradí nás, musíme umlčať srdce a poslúchnuť rozum. Že ak sme len jedna z možností, nemá to zmysel. A áno, je to pravda. Lenže, ako povedal Bob Marley, každý nám raz ublíži, len si musíme uvedomiť, pre koho sa oplatí to pretrpieť… A pre koho zasa nie.

Myslím si, že každý z nás má vo svojom živote človeka, ktorému dal snáď milión šancí… A takmer vždy sa sklamal. Každý z nás si už povedal, že to bola chyba. Strata času. Lenže nebola. Myslím si, že v dnešnej dobe sa stratou času dá nazvať naozaj hocičo, ale snaha o záchranu niečoho, čo nás robilo šťastnými.. To strata času v pravom slova zmysle určite nie je.

Taký je život. Nikdy sa vám nepodarí prešmyknúť sa ním bez jediného škrabanca.. Nech robíte čokoľvek. Láska so sebou občas prináša aj sklamania, ale to je normálne. Nič predsa nemôže byť dokonalé. Tak si nevyčítajte, že ste o ňu niekedy bojovali.. Je to len dôkaz toho, že ste naozaj milovali.

Ale kedy je tých šancí už naozaj dosť?

Dať ešte šancu, alebo odísť? To je otázka.

Vraj sa máme riadiť rozumom. Ak trpíme, musíme sa toho, čo nám ubližuje, vzdať. Lenže… Ja tomu rozumiem. Rozumiem tomu, že je ťažké vzdať sa, aj keď vzťah s daným človekom vyzerá beznádejne. Pretože milujete.

pinterest.com

Nejdem teraz opisovať lásku. Každý veľmi dobre poznáte, čo to je. Každý sme ju zažili. A ja si myslím, že láska si zaslúži viac šancí. Že nie je nič zlé na tom, ak odpustíte niekomu, kto vám ublížil a skúsite to znova. Ak ten človek za druhú šancu stojí.. Pretože čo iné má v živote skutočný význam, ak nie práve láska? Je ťažké poslať preč človeka, pri ktorom skutočne cítime, že sme nažive. Ktorý v nás dokáže vzbudiť pocity, o ktorých sme ani netušili, že existujú… Pri ktorom cítime, že k nám patrí… Nie je to len tak. Ako si myslia všetci naokolo. Ja tomu rozumiem.. 

V tom, koľko šancí máme niekomu dať, nám však nikto neporadí správne.

Toto rozhodnutie je len a len na nás.. My musíme vedieť, kedy sa oplatí pokračovať a kedy je už naša duša viac nešťastná ako šťastná… Pretože toto je to jediné “meradlo”. Ak nám niekto viac ubližuje, ako nás robí šťastnými..

Je to každého osobná vec, ako chce prežiť svoj život. A ak je s niekým šťastný, aj keď si okolie myslí, že to nie je ten správny človek pre neho, nemalo by ho to zaujímať. Pretože okolie necíti. Ono nevie, čo ti ten človek dáva. To vieš len ty.

Na druhej strane, ak si naozaj viac nešťastná, ako šťastná a stále zostávaš s daným človekom, nie je to úplne v poriadku, no stále je to tvoja voľba. Len potom, ak sa rozhodneš predsa len zostať, musíš sa naučiť brať zodpovednosť za svoje rozhodnutia na svoje plecia… Nie plakať kamarátkam na ramene každý týždeň počas piatich rokov… To ty si si túto cestu vybrala…

A ako som už hore napísala… každý nám raz ublíži. Našou úlohou je len starostlivo vyberať, pre koho sa oplatí trpieť. Toto je skutočne dôležitá otázka…

Preto sa spýtaj samej seba, či je to človek, pre ktorého sa oplatí riskovať, že budeš opäť zranená.

Dať jednu dve šance je v poriadku. Možno aj tri či štyri.. Ale nikdy nezabúdaj na to, že novú šancu si musí človek zaslúžiť. Nemôžeš ich rozdávať len tak.. Pretože potom si ich ten druhý prestane vážiť, prestane si vážiť teba.. A ak si ich už dala stovku, a nič sa nezmenilo.. Je naozaj načase pozbierať všetky sily a pohnúť sa ďalej.

Ja v živote dávam vždy viac šancí… A dala som ich aj naozaj neprávnym ľuďom. A či to ľutujem? Áno aj nie… 

pinterest.com

Nedávam viac šancí preto, že som naivná. Dávam ich kvôli sebe. Jednoducho nechcem v srdci nosiť otázku “Čo ak?”, po zvyšok života. Chcem kráčať ďalej vyrovnaná a s vedomím, že som urobila všetko, čo je v mojich silách, no ten človek ku mne jednoducho nepatrí. Pretože práve tento pocit oslobodzuje…

Preto, ak naozaj milujem, som schopná dať druhú šancu.

Čím som staršia, tým viac si to uvedomujem. Tým viac si uvedomujem, že nič na svete nenahradí lásku. Milovať a byť milovaný je najdôležitejšie v živote každého z nás… Lenže pochopila som tiež, že najdôležitejšia je moja láska ku mne samotnej. A práve tá ma naučila rozoznávať ľudí, ktorým sa oplatí novú šancu dať… Pretože ak ma majú radi úprimne, je to v poriadku, každý sa občas potkne.. 

No ak vidím, že ma niekto len využíva.. už pre neho nemám viac šancí, aj keď to občas bolí..

Pretože ak ti niekto ublíži raz, je to život, ale ak niekomu dovolíš, aby ti ublížil druhý krát, je to tvoja voľba. A následky sú na tvojich pleciach.

coverphoto: pexels.com

 

Naša nová kniha o ženskom svete, ženskej sile a vzťahoch, Úlomky Ženy 2, je už dostupná aj s venovaním priamo u nás – TU.

Facebook komentáre