Môj prvý vážny vzťah bol veľmi nezdravý. Kedysi dávno by som vám napísala, že ON bol toxický, pričom JA som len mala smolu a stala som sa jeho obeťou. Dnes už ale viem, že takto to vo svete nefunguje a ak sa aj ty momentálne nachádzaš v štádiu, kedy si hovoríš, že všetci chlapi sú svine a že ten tvoj Ex bol hajzel a za všetko môže, určite čítaj ďalej…
Na úvod musím napísať, že niečo ako jednosmerná toxicita neexistuje…
V skratke povedané, ak je tvoj partner toxický, no i tak si s ním, potom si toxická aj ty – vo vzťahu sama k sebe. Pretože ak by si bola vyrovnaná žena, ktorá má zdravo nastavené hranice a nemala by si problém so sebaláskou, takého chlapa by si vykopla cez zatvorené okno hneď, ako by ti ukázal svoju pravú tvár… V každom prípade, môžem si dovoliť o tom písať len z dôvodu, že som sama taká bola, takže žiadny strach. Na tejto vlne sa vezieme viacerí…
pexels.com
Keď sa so mnou môj bývalý rozišiel, nastalo v mojom živote peklo. Nechcem sa o tom veľmi rozpisovať, pretože o danej téme tu máme mnoho iných článkov, no pointa spočíva v tom, že som mala pocit, že sa môj život skončil. Myslela som si totiž (a slovo myslela je tu veľmi dôležité, lebo moje myslenie malo od reality dosť ďaleko)… Myslela som si teda, že ho neskutočne milujem. Že on je mužom môjho života a čo ja teraz bez neho? Myslela som si tiež, že zostanem sama. Že už ma nikto nikdy nebude milovať. Nedokázala som zniesť myšlienku, že muž môjho života bude s inou… Proste bol to pre mňa koniec sveta. Nedokázala som jesť, piť, spať… Jednoducho som mala pocit, že nedokážem ďalej žiť…
No a teraz sa poďme pozrieť, o čo som vlastne v skutočnosti tým rozchodom prišla…
Prišla som o človeka, ktorý ma nemiloval, len ma využíval. Prišla som o človeka, ktorý si ma nevážil. Nikdy sa za mňa nepostavil, v ničom ma nepodporoval, psychicky ma ničil tým, ako mnou manipuloval a nútil ma uveriť, že za všetko zlé medzi nami môžem ja.
Prišla som o človeka, ktorý mi takmer dennodenne dával najavo, že nie som dosť dobrá. Prišla som o človeka, ktorý so mnou nepočítal do budúcnosti, a keď sme sa rozchádzali, povedal mi, že vníma ako veľké šťastie, že som s ním neotehotnela, lebo by som bola aj tak hroznou matkou…
pexels.com
No… Krásne, že?
Podstata tohto článku je v tom, že som tomu všetkému v tej dobe verila. Verila som, že nie som dosť dobrá, že všetko kazím, že nestojím za nič a že on, chudáčik, ma musel trpieť. Takže keď sa so mnou rozišiel, brala som to ako svoje obrovské zlyhanie… Niesla som si v sebe ťažký pocit, že nestojím za nič. A tu sa začínajú odkrývať dve roviny príčin, prečo plačeme za ľuďmi, ktorých by každý súdny človek kopol do zadku a modlil sa, aby ich už nikdy nestretol.
V prvom rade je dôležité povedať, že ak si v podobnej situácii, stala sa ti pravdepodobne jedna z dvoch vecí. Buď si sa nezamilovala do toho človeka samotného, ale do jeho potenciálu, čo v preklade znamená, že miluješ to, kým by sa raz mohol stať, nie to, kým je. A keďže my ženy máme v obľube rozmýšľať a predstavovať si, sme schopné si vo svojich hlavách vytvoriť dokonalú rozprávku, ktorej sa držíme ako kliešť. Proste veríme, že sa zmení, že my ho zmeníme, že to raz bude dokonalé (lebo v tom pekelnom vzťahu zažijeme pár pekných momentov, ktoré berieme ako signál, že je to možné atď.).
Lenže dovoľ mi naliať ti čistého vína…
Nebude to iné. Na 99 % (okrem nejakých zázrakov) to bude už len horšie. Pretože zatiaľ, čo ty čakáš na rozprávku, on vidí, že neodídeš, nech urobí čokoľvek, a tak si bude z teba brať, čo mu ty zadarmo dávaš, a žiť si svoj pohodový sebecký životík ďalej. Pravdepodobne až dovtedy, kým nestretne niekoho iného. A keď ťa už nebude potrebovať, dá ti pápá.
Druhá vec, ktorá sa ti mohla stať, je, že ho nemiluješ, ale berieš ho ako projekt. V mojom prípade to znamenalo – môj otec ma opustil, keď som bola malá, asi som mu nebola dosť dobrá, tak si idem dokázať, že dosť dobrá som. A tak som si na základe svojho zranenia z detstva našla muža, ktorý mi dokonale projektoval nezáujem môjho otca a ja som sa vydala na dobrodružnú výpravu dokazovania, že za to stojím!
A tu sa dostávam k pointe…
My ľudia si mnohokrát nevyberáme partnerov podľa toho, s kým by to mohlo mať reálny zmysel, ale podľa toho, akú boliestku z minulosti si chceme liečiť. Ono totiž dnes – ako žena, ktorá si toto všetko uvedomuje (lebo samozrejme vtedy, v tom vzťahu, som si to neuvedomovala a všetko sa to dialo na podvedomej úrovni)… A teda dnes, ako osoba, ktorá na sebe pracuje a uvedomuje si, že má nejaké problémy z detstva, by som si svojho Ex nevybrala. Dnes by pre mňa ako potenciálny partner za veľa nestál. Pretože dnes by som sa pozerala na to, kým reálne je, a nie na to, kým by mohol byť, alebo na to, čo si chcem vďaka nemu kompenzovať.
Lenže vtedy, keď sa so mnou rozišiel, som si neuvedomovala ani zlomok z tohto všetkého a jeho odmietnutie som nedokázala zvládnuť, pretože som v podstate vo svojom vnútri opäť prežívala odmietnutie od svojho rodiča. Mala som pocit, akoby som už druhýkrát niekoho sklamala. Druhýkrát v niečom zlyhala. A tak som sa zubami-nechtami aj po rozchode snažila všetko zvrátiť, len aby som konečne svetu dokázala, že za to stojím! Moje zranené vnútro doslova kričalo: Haló! Tu som! Veď som šikovná, múdra, pekná… Čo ešte odo mňa chcete?! Prečo to nestačí?!! Prečo nie som hodná vašej lásky?!!
pexels.com
A veľmi to bolelo…
No teraz už viem, že ma nebolel rozchod s expriateľom, ale moja duša, ktorá sa cítila odmietnutá a nehodná lásky. Tá bolesť bola o mne, nie o jeho strate. Ja som si to len pozamieňala…
Táto téma je, samozrejme, oveľa rozsiahlejšia, takže sa jej venujem aj v mojej novej knihe „Prečo vzťahy (ne)fungujú”, ktorú práve píšem a budem vás o jej vydaní určite informovať na Facebooku a Instagrame. Avšak na záver tohto článku vám chcem povedať to najdôležitejšie…
Ak nedokážete nechať ísť niekoho, o kom vám vaše racionálne JA jasne hovorí, že nie je pre vás dobrý, pretože vám ubližuje, či už psychicky alebo – nebodaj – fyzicky, alebo s ním nie ste šťastní, alebo jasne vidíte, že to proste nie je ono, že to nie je dobré, že sa trápite a je tam viac zlého ako dobrého, tak vedzte, že to nie je o láske.
Dôvodom, prečo sa takého človeka neviete pustiť, je vysoko pravdepodobne nejaká vaša nevyriešená rana alebo trauma z minulosti, alebo naša ženská (nazvime to natvrdo: úchylka) stavať si vzdušné zámky a milovať naše predstavy a nie realitu. No a tu sa natíska otázka, prečo strácať roky života čakaním na zázrak, keď si môžeš rovno nájsť partnera, ktorý je hneď taký, akého ho chceš? (A ak si myslíš, že takí neexistujú alebo že na takého „nemáš”, nie je to pravda, ale o tom už v inom článku alebo v knihe…)
Ak vám týchto pár riadkov čo i len kúsoček pomohlo získať nový pohľad na vec, budem veľmi rada, ak článok budete zdieľať ďalej a napíšete mi, že sa vám páčil. Je to pre mňa za prvé obrovská odmena a za druhé mi to pomáha pri písaní ďalších článkov, lebo sa mi lepšie orientuje v tom, čo vás zaujíma. 🙂
S láskou Ketrin
Coverphoto: pexels.com
