Teraz je naozaj úplne jedno, či tieto slová číta muž alebo žena.

Prečo to robíte? Prečo tvrdíte, že nás milujete takých, akí sme, a keď uplynie čas, začnete si dávať podmienky. Začnete vymenúvať snáď milión vecí, ktoré sa vám na nás nepáčia.

Hej Drahá, hej Drahý… Keď ste s nami išli do vzťahu, vedeli ste, akí sme. To, že vám to zrazu vadí nie je náš problém a už vôbec nie naša chyba…

Znie to sebecky? Že sa nechcem meniť? Meniť pre niekoho iného? 

Poviem na to dve veci.

Prvá.

pinterest.com

Už som sa raz zmenila. Už som raz v sebe zapierala svoje Ja. Už som sa raz trápila tým, že si musím dávať pozor na to, čo poviem, či na to, čo urobím… No a nedopadlo to vôbec dobre. Pre nikoho. Ani pre jednu stranu. Pretože tým, že som v sebe dusila svoju nespútanú povahu, sa to vo mne kopilo. A potom som vybuchla. Vybuchla som už na hocičo… Aj na to, že vietor fúkal iným smerom a slnko nesvietilo v “správnom uhle”.

Tá zaškatuľkovaná energia skrátka niekam musela unikať. A môj priateľ? Ten mi pre istotu začal vykrikovať, že som neurotička… Ach drahý, keby si len teraz vedel, že som koľkokrát radšej nakričala na všetkých naokolo, len aby som nemusela ziapať na teba…

Cítila som sa ako nejaká herečka vo vlastnom živote. A na čo to bolo dobré? Človek to nevydrží robiť navždy. Pochopiteľne sa preto naše cesty aj tak nakoniec rozišli…

Druhá.

Ako sebec mi pripadá skôr človek, ktorý od toho druhého vyžaduje veci, ktoré ale “neboli v ponuke”.

Ale takí sú ľudia. Myslia si, že toho druhého zmenia… vždy. A potom, po pár mesiacoch, či rokoch vzťahu, keď sa im nepodarí poohýbať toho druhého tak, ako chceli, ešte sa cítia zranení. Ešte majú pocit, že bolo ublížené IM. Lenže… Oni si to robia sami…

Ľudia! Prečo idete do vzťahu s niekým, kto vám v skutočnosti nevyhovuje taký, aký je. Už len pocit, že by sa mal váš potencionálny partner v niečom kvôli vám zmeniť, nie je správny. Nie je to dobrý základný kameň žiadneho vzťahu.

Nechcete aj vy sami, aby vás druhý miloval takých, aký ste? Len metafora, ale – vieš, ak ideš do vzťahu s mužom, ktorý chodí každý piatok von s kamošmi do baru, tak ho tam buď nechaj chodiť naďalej, alebo keď už na začiatku vieš, že ti to vadí, normálne mu to povedz, a ak sa nezhodnete na tom, ako si to obaja predstavujete, kašlite na to. A ty, chlapče, ak ideš do vzťahu so ženou, ktorá nechce napr. zakladať rodinu najbližších päť rokov, prečo jej po po roku dávaš ultimáta, že buď dieťa, alebo koniec?

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Keď nás niekto opustí, nestratíme celý svet...

Ak chodíš napríklad s mužom, ktorý je fotograf a fotí poviem príklad akty, prečo si myslíš, že ak budeš najskôr tvrdiť, aké je to skvelé, no potom zrazu začneš kvôli tomu robiť scény, mal by s tým prestať? Čo ak je to jeho práca a forma umenia, ktoré vyznáva…

Čo ak chodíš so ženou, ktorá ma kvantá chlapských kamarátov? Vieš, ak časom začneš byť neistý a začneš zakazovať a prikazovať, akurát ju tým stratíš…

Čo ak chodíš so ženou, ktorá má piercing v nose, v obočku a neviem kde všade ešte a tebe to vadí? Začneš jej po čase hovoriť, že sa má “dať trochu do normálu…”?

Haló, ty si si ju/ho vybral/a, alebo sa mýlim?

pinterest.com

Skrátka, ak nám niečo vadí, mali by sme o tom hovoriť hneď a nedúfať niekde v kútiku duše, že sa to časom spraví, alebo že začneme byť pre toho druhého neskôr dôležitejší ako všetko ostatné… a on preto ustúpi všetkému, o čo si dupneme.

Sú to všetko príklady a vedela by som ich tu vymenovať ešte aspoň stovku, ale pointu myslím vidí každý z nás.

Pretože, uvedomujete si vôbec, že ten človek mal svoj život oveľa dlhšie, ako má vás? Uvedomujete si, že niektorých ľudí pozná poviem príklad dvadsať rokov a vás pozná možno tri… možno ani to nie… Nenúťte ho, aby si musel medzi svojim životom a vami vyberať – nemusí to pre vás dopadnúť dobre.

To, že nás niekto miluje, nám nedáva právo na jeho život. Láska nie je zbraň na vydieranie…

Mnohokrát si mnohí z nás zlomia svoje srdce sami. Nie, neurobil to ten druhý. To vy sami. Pretože si vysnívate príbeh, ktorý nemal nikdy reálne predpoklady a ani základy a potom ste zlomení, keď sa prudko zrazíte s realitou…

Prosím, vôbec neberte tento článok v zlom. Skúste sa skôr zamyslieť nad tým, či niekde, v nejakom vzťahu, len nestrácate svoj čas.

coverphoto: Photo by Marius Christensen on Unsplash

Facebook komentáre