Nikto sa nenaučí o živote tak veľa, ako človek, ktorý miluje nesprávnu osobu. Ako ten, kto miluje niekoho, kto mu to neopláca. Ako ten, kto miluje niekoho, kto ho iba vodí za nos a je mu jedno, akú spúšť po sebe zanechá. Láska je vskutku zvláštna. Vie vzniknúť aj tam, kde by vôbec vzniknúť nemala. Dokáže našu dušu upokojiť, ale aj priviesť do šialenstva…
No je to vtedy vlastne láska? Dá sa o nej hovoriť v prípade, že namiesto príjemných pocitov cítime iba totálne zúfalstvo?
unsplash.com
Myslím si, že niektoré lásky by sa nikdy zrodiť nemali…
No predsa sa tak stalo. Láska vznikla iba na jednej strane, zatiaľ čo na tej druhej bol… nezáujem, hra ega, predstieranie, strach zo samoty, potreba zraniť. Alebo možno len túžba vlastniť. Hocičo, len nie láska. A všetci vieme, že takéto vzťahy bolia najviac. Každý vzťah, v ktorom jeden skutočne nemiluje, skôr či neskôr toho druhého, naozaj milujúceho, úplne zruinuje.
No najhorší na takýchto vzťahoch je práve fakt, že sa pred nimi nedá ujsť. Nie je možné povedať si, že takúto lásku už nechcem a s pokojom na duši odísť. Pretože práve vtedy sa nás láska drží ako kliešť, namiesto toho, aby to vzdala a sama sa vybrala preč. Zostáva, hoci ju nechceme, pretrváva, aj keď sa kvôli nej sami na seba hneváme. A čím viac sa obviňujeme, tým je láska silnejšia.
Čím viac sme zranení, tým viac milujeme.
Je to absurdné, ale láska je celá postavená na absurdnosti. Milujeme na druhom to, čo iným prekáža. A prekáža nám niekedy i to, čo milujeme. Ale čo je najhoršie… Dokážeme najväčšmi milovať tých, ktorí nám ubližujú najviac.
Nemáme v sebe poistku, ktorá by sa zapla, len čo nám niekto ublíži, a nedovolila by nám tak viac sa k nemu priblížiť, nieto ho ešte stále milovať. Takéto niečo nám ľuďom chýba. A to je škoda. O koľko menej bolesti by bolo na svete, ak by sa niekomu niečo také podarilo „vynájsť.“ O koľko menej zranených duší by blúdilo po uliciach.
Prečo milujeme tých, ktorí nám ubližujú najviac?
A prečo je niečo také vlastne možné? Myslím si, že práve tento jav je jeden z najväčších paradoxov života ako takého. Za láskou, ktorá nie je opätovaná a počas ktorej utŕžime od milovanej osoby niekoľko rán, sa totiž skrýva mnoho nenaplnených túžob. Niečo, čo sme chceli, no nedostali sme to a nie je možné nájsť to nikde inde. Chceme to len od tejto osoby, iba od človeka, ktorý s našimi citmi zaobchádza ako s niečím, čo nemá žiadnu hodnotu.
A tak túžime ešte viac. Keď to nejde podľa našich predstáv, uskromňujeme sa, prosíme o omrvinky, aspoň o maličký prejav lásky. Stačí nám skutočne hocičo, aj odpoveď na jednu správu… Vraciame sa k nemu, dávame nové šance, aj malý náznak nás dokáže na chvíľu spasiť. Úplne zabúdame na to, že máme aj akúsi hodnotu, za všetkým je totiž práve nenaplnená túžba po láske.
unsplash.com
Nič nás neurobí tak bezmocnými ako nesprávna láska…
Pretože nech chceme v živote čokoľvek, môžeme zapracovať na tom, aby sme to dosiahli. Ale v láske to tak nefunguje. Ona nečaká len na naše skutky, nemôžeme zabrať a zvládnuť ďalšiu výzvu, aby sme sa priblížili k cieľu, po ktorom tak túžime. V tomto prípade nám neostáva nič iné, iba čakať a dúfať, že to, čo cítime my, začne rovnako intenzívne cítiť aj ten druhý. No nie vždy sa to deje…
Dovoľujeme mu, aby nám ubližoval znova a znova, až kým… nás to celých nezničí. Dovtedy, keď zistíme, že v nás už neostalo nič, ani kúsok citu. Až vtedy si priamo priznáme, že sme milovali tú nesprávnu osobu a táto epizóda v našom živote nikdy nebude mať šťastný koniec.
Z človeka, ktorému sme dovolili, aby nám ublížil, a to hneď niekoľkokrát, sa stane osoba, ktorú si budeme pamätať naveky. Aj po rokoch, keď začujeme TO meno, v duši nastane explózia. Navždy v nás zanechá prázdne miesto, ten kúsok srdca, ktorý priam odumrel len preto, že lásku, ktorú táto časť pociťovala, ktosi zahodil a pošliapal.
Ničoho v živote sa nebojím tak, ako toho, že sa opäť zamilujem do nesprávnej osoby a budem ju milovať čoraz viac, priamo úmerne tomu, ako veľmi ma bude zraňovať. Ten pocit, tú túžbu, ktorá sa nikdy nenaplní, už nikdy zažiť nechcem…
Coverphoto: Photo by Vladyslava Andriyenko on Unsplash
