Keď som zažil svoj prvý rozchod, mal som pocit, že sa celý svet spolčil proti mne. Áno, aj muži vedia oplakať lásku, čo zanikla. Bral som to ako krivdu, ako niečo, čo sa stať jednoducho nemalo, pretože ja som so svojím životom mal úplne iné plány. Proste som to popieral a nechcel som sa s tým zmieriť. Ale viete… Časom rastieme, hoci si aj v týchto chvíľach myslíme, že už sme veľkí a že vieme úplne všetko. No vtedy som síce už nebol pubertiak, ale o vzťahoch som ešte veľa nevedel. Nevadí, naučil som sa neskôr…
Ako plynuli mesiace a môj svet sa predsa len jedným rozchodom nezastavil, no šiel ďalej, pochopil som jednu vec… Že niektorých ľudí jednoducho stratiť musíme a nech sa tomu akokoľvek bránime, je to to najlepšie, čo sa nám môže stať.
unsplash.com
Musíme ich stratiť preto, aby sme sa viac netrápili…
Život nás touto stratou učí, že nie všetko, o čom si myslíme, že je s nami späté, je skutočne to najlepšie pre nás. Ale to by som predbiehal… Ten vzťah, o ktorom som hovoril, nebol dokonalý ani zďaleka. To len ja som ho dokonalým urobiť chcel. Vlastne to ani nebola láska, akú som mal možnosť zažiť neskôr. Bolo to opojenie, v ktorom síce hrala hlavnú úlohu vášeň, no skutočná láska tam chýbala.
Často sme sa hádali. Ona svoju budúcnosť videla úplne inak ako ja a ak by sme to chceli spolu predsa len ďalej skúšať, bol by to boj. Ja som mal rád chvíle s ňou, ona chcela byť nonstop v partii. Mne dlhé divoké noci niekde v klube nič nedávali, pre ňu to bol jediný relax. Ja som túžil po večeroch, ktoré strávime tak, že si spoločne niečo dobré uvaríme, ona utekala von. Ja som chcel problémy riešiť, ona mala vo zvyku zvaľovať vinu na druhých.
A sami musíte usúdiť, že by sme sa asi nikdy nedočkali akéhosi prieniku záujmov…
Pretože z nášho charakteru nikdy nevyrastieme. Ak niekto na to čaká, mal by sa teplo obliecť, pretože prečká nejednu zimu. Rokmi sa môžeme umierniť, trošku prehodnotiť svoje priority, no to, akí sme, v nás zostane naveky.
unsplash.com
Ak niekto klame teraz, bude klamať aj naďalej, pretože taký jednoducho je.
Ak si niekto nevie priznať chybu, nedokáže to ani o dvadsať rokov.
Ak je výbušný, navždy bude v domácnosti rozpútavať hádky.
Ak zvykne odbehnúť k druhému mužovi/druhej žene, nikdy s tým neprestane, pretože vernosť pre neho nie je nič dôležité.
Ak sa urazí za každú hlúposť, bude to tak už navždy, nikdy ho to neprejde.
Ak sa nechce o problémoch rozprávať a riešiť ich, ale skôr to vezme do protiútoku, časom sa z neho naozaj nestane úplný iný človek…
A práve preto musíme niektorých ľudí stratiť… Aby sme mohli nájsť iný vzťah, v ktorom sa už nebudeme trápiť…
O čom je láska, na to som prišiel až omnoho neskôr, keď som stratil osobu, ktorej som sa dlho nedokázal pustiť. Dnes už by som sa za ženou, ako je ona, ani len neobzrel, a vôbec to nemyslím ako urážku. Je to fakt, ktorý dokazuje, že všetko, čo sa stalo, sa stať malo. Dnes si všimnem iba ženy, ktoré vyžarujú čosi úplne iné.
Stále mám túto svoju bývalú frajerku v priateľoch. Nerozišli sme sa v zlom, preto som nemal dôvod páliť mosty. A každou jej aktivitou na sociálnej sieti sa len utvrdzujem v tom, že život vedel, čo so mnou robí. Nie, skutočne nechcem ženu, ktorá svojho terajšieho frajera fotí pri každej príležitosti a potom si v komentároch vymieňajú srdiečka.
Toto je na mňa príliš detinské…
Ja túžim po žene, ktorá pochopí, že najväčší dôkaz lásky nenájdeme vo virtuálnom priestore. Nemá stálu prácu, príležitostne si privyrába ako hosteska, hoci jej už dnes ťahá na tridsiatku. Ako by vedela pochopiť muža, ktorý pracuje desať hodín denne a večer zaspáva s nepokojom, pretože ho ráno čaká dôležitý meeting? No nepochopila by ma. Nemali by sme o čom, jej svet a môj svet k sebe jednoducho nepatria.
Viem, že to nie je žena pre mňa, no som si istý, že s iným mužom vytvoria dokonalý pár. Zdá sa, že ho už s niekým aj tvorí a klape im to. Práve preto som ju mal ja stratiť, aby ju našiel niekto iný a aby som ja pre zmenu zablúdil k žene, s ktorou život nebude predstavovať stret dvoch úplne protipólnych svetov.
unsplash.com
Pretože občas sa zamilujeme bezhlavo…
Chceme lásku, ale nepozeráme sa na to, ako to v praxi bude (ne)fungovať. Ale to ešte neznamená, že nikdy nemôžeme precitnúť do reality. Viete, ak sa mi dnes niečo také stane, priznávam, že to stále bolí… No už som pokojnejší. Lebo si spomeniem na ženu, s ktorou som chcel zostať do konca života, a dnes ďakujem bohu, že sa tak nestalo.
Niektorých ľudí stratiť musíme, aby sme sa my mohli nájsť. Aby sme mohli v pokoji popremýšľať, či naozaj chceme tohto človeka. Aby sme pochopili, že láskou sa veľa vecí zjednodušuje, nie komplikuje. Aby sme mali čas uvedomiť si, že láska vyzerá inak ako boj s iným charakterom, ktorý nikdy nezmeníme a vôbec k nám nepasuje.
Preto niektorých ľudí bolestivo strácame. Pretože sami by sme od nich neodišli a tým by sme si len odrezali cestu ku šťastiu…
Coverphoto: Photo by Mantas Hesthaven on Unsplash
