Môžeme vôbec prestať milovať? Myslím tú skutočnú lásku. Tú, ktorú nemusím opisovať, lebo každá z nás ju má zarytú pod kožou.
Je možné sa niekedy v živote pozrieť na človeka, ktorého sme milovali, s nezáujmom? Myslím, že každá žena chce vedieť, čo sa stalo. Prečo láska zmizla. Ak niekedy vôbec existovala… A to je práve to. Človek hľadá odpovede celý život, lebo potrebuje veci uzavrieť, aby sa mohol pohnúť vpred.
– „Prečo muž prestane milovať ženu? To je veľmi jednoduché, nikdy ju skutočne nemiloval! Každý vzťah začína vzájomným ošiaľom a eufóriou. Určite to poznáš. Keď sa prehupneš cez druhé, tretie „rendez-vous“ a v základných veciach sa stretnete, tak príde obdobie dvoch, možno troch mesiacov, ktoré sú nezabudnuteľné. Máte sa stále o čom rozprávať, všetko je nové, skúmate sa navzájom, spoznávate svoje pre a proti, dokážete stráviť pod perinou aj dva dni „bez jedla a vody :)“, atď…
Potom však príde fáza vytriezvenia a tam je už podstatné, či muž ženu skutočne miluje. Ak áno, tak mu jeho polovička nezovšednie, všetko ostáva tak dokonalé ako na začiatku, no s rozdielom pridanej hodnoty, ktorú muž vkladá do vzťahu. To znamená, že ak rozhovor už nie je taký bezprostredný, tak ho zachráni humorom, alebo dokáže hovoriť aj o vplyve rozmnožovania červených mravcov na hrdzavenie zemskej osi. Reč však nezastane nikdy. Tiež pokračuje v skúmaní svojej polovičky, hľadá vždy niečo nové, čo si na nej ešte nevšimol a robí to až do konca života. No a v neposlednom rade sa vždy postará, aby to aj v posteli bolo vždy také ako prvýkrát, keď ste najprv zbúrali štvrťku bytu, kým ste sa vyzliekajúc a bozkávajúc dostali od dverí na nejakú hocijakú rovnejšiu plochu, ktorá sa tvárila, že vás oboch udrží. 🙂
Ak sú tieto atribúty splnené, tak môžeme hovoriť o tom, že muž miluje svoju ženu. A bude ju milovať navždy, bez ohľadu na okolnosti. Nie je to iba moja osobná filozofia, ktorú by som chcel niekomu vnútiť. Mám veľa príkladov, ktoré ju zovšeobecňujú. Poznám chlapov, ktorí po záverečnej a po litri niečoho „nealkoholického“ aj napriek tomu, že sú ženatí pätnásť rokov a majú tri deti, spomenú tú „Aničku“ z vysokej školy, ktorú ešte stále tak strašne milujú… Alebo chlapa, ktorému ženuška dvakrát ušla s iným, kým pochopil, že je čas stiahnuť vlajky, no pre istotou je stále sám, ak by sa predsa len chcela vrátiť. Takže áno, muž v skutočnosti buď neprestane milovať, alebo nemiluje. Nič medzi tým neexistuje… A ešte jedna rada pre naše nežné polovičky. Nezúfajte, keď vás muž opustí! Predsa by ste nechceli prežiť život s niekým, kto vás síce nezranil, ale nikdy nemiloval.“ –
„Ivan“
– „Ak muž raz ženu skutočne miluje, tak neviem, či ju milovať prestane. Možno opadne ten prvotný ošiaľ, ale miluje ju naďalej, teda niečo k nej cíti stále. To sa nedá nikdy vymazať. Je tu variant rozchodu, ak sa niečo pokazí, ale stále k nej niečo cíti. Len na základe časového a fyzického odstupu sa tá túžba zmierni alebo, naopak, narastie. Ale láska sa nevytratí, teda pokiaľ o lásku išlo. Jasné, sú tu aj veci, keď si muž myslí, že „miluje“, potom sa to pomaly vytratí a už sa obzerá po niekom inom aj počas vzťahu. Čo je podľa mňa prirodzené, pretože hľadá niečo nové, novú „lásku“. Jednoducho, keď skutočne miluješ, tak to nikdy nezmizne. Je tu skôr otázka, či môžeš milovať viac žien naraz…“ –
„Fredy“
– „Ak ju miluje, tak neprestane. Možno len nevidí zmysel zotrvať s ňou. Nevera, hašterivosť, ľahostajnosť, nezodpovednosť, nezáujem, vypočítavosť, zlomyseľnosť… Milovať ju bude stále, lenže láska niekedy nestačí…“ –
„Adam“
– „Možno ak sa žena zmení. Myslím, že ak sa zo začiatku na niečo hrá a muž sa „zamiluje“ do jej prvej verzie, môže si uvedomiť, že tú skutočnú nemiluje. Že miloval prelud. Vtedy ju môže opustiť. Iný dôvod nevidím, pretože ak raz muž miluje, tak jednoducho miluje. A bude ju svojím spôsobom milovať navždy, aj keby si dali zbohom…“ –
„Peťo“
Nemyslím si, že u nás žien je to inak.
Som presvedčená, že ak stretneme pravú lásku, zostane navždy s nami. Možno doslova a možno len v myšlienkach, no nikto ju celkom z nášho srdca nevymaže. Niektorí sa môžu ohradiť tým, že ak je láska pravá, tak sa neskončí. Dvaja ľudia sa nerozídu a to z nej tú pravú lásku robí. Nemyslím si, že to musí byť pravidlom. O opätovanej, no nenaplnenej láske vznikajú piesne a príbehy už odjakživa. Niekedy sú okolnosti také silné, až dvoch ľudí rozdelia. A tu sa natíska otázka, koľkokrát v živote môže človek milovať.
Raz? Sú naše ďalšie alebo predošlé vzťahy len úlomky toho pravého?
Dvakrát? Bude to rovnaká láska, alebo bude úplne iná?
Má zmysel zostávať vo vzťahu s človekom, ktorý nás miluje len tak „na polovicu“, pretože svoju možnosť už vyčerpal inde? Alebo nás predsa len môže milovať rovnako silným spôsobom?
Myslím, že odpoveďou na všetky otázky je šťastie a pokoj na duši. Ak sme šťastné a on je šťastný s nami, je všetko tak, ako má byť. Ak v jeho náručí cítime obrovský pokoj a máme pocit, že sme v tom správnom a jedinom objatí, tak je pre nás to pravé.
No ak ti intuícia našepkáva opak, nemala by si ju prehliadať. Ak to na jednej strane kríva, je tu možnosť, že spoločné šťastie nenájdete nikdy a vždy tam bude to „niečo“, čo nebude fungovať. Čo bude medzi vami stáť. A to „niečo“ dokáže narobiť obrovské škody…
Ak muž raz prestane milovať ženu, tak ju nikdy nemiloval…
coverphoto: polaroidsonsidewalks.wordpress.com, photo: weheartit.com
