„Čo sa týka tvojich citov, nikdy na nič nečakaj. Miluj teraz. Teraz odíď od tých, čo ťa nemilujú. Teraz si nájdi chvíľu na to, aby si porozumela sama sebe a tomu, čo práve cítiš. Nečakaj, že sa to vyrieši samo… Pretože nepochopený cit je to, čím si my ľudia najviac ubližujeme…“ (Z knihy Stretni sám seba)

Všimla som si jednu „krásnu“ vec… My ľudia vieme čakať na lásku príliš dlho. Nesmierne dlhý čas poskytujeme tomu druhému čas. Kým pochopí naše city, kým si našu lásku všimne, kým ju porovná s chabým a prchavým záujmom niekoho iného, kým si uvedomí, že láska a chvíľkové vzrušenie, to sú dve rozdielne veci. Sme ochotní čakať, kým dotyčný dospeje, kým si dostatočne užije „slobodu,“ ktorá mu však v skutočnosti poskytuje len zmätok a chaos, no skutočnú slobodu nie… Väzní ho totiž jeho strach k niekomu sa pripútať.

pexels.com

Lenže vieš, toto je hlúposť…

V láske a vlastne vo všetkých ostatných vzťahoch nemôžeš čakať, kým niekto bude ochotný a schopný milovať ťa rovnako, kým si začne vážiť to, čo mu dávaš. Má to hneď viacero dôvodov…

Prvý – Nebude si vážiť to, čo mu dávaš zadarmo

Takto to proste funguje. Veci, ktoré máme zadarmo, za ktoré nemusíme nič platiť, nijako sa o ne nemusíme starať, vnímame ako samozrejmosť. A ako sa správame k samozrejmostiam? No nie práve láskavo. Berieme ich ako fakt, ako niečo, čo tu bude vždy, bez ohľadu na to, ako sa k tomu budeme správať a opatrovať to. Ak si povieš, že mu dáš čas, dá si ho aj on. Ak si bude istý, že nikam neutečieš, nepobeží za tebou. Ale vyskúša odbehnúť aj inam, pretože nebude mať strach, že ak by sa vrátil, viac ťa tam nenájde.

Toto by mal byť pre teba jeden z najväčších výkričníkov. Pretože si nezaslúžiš byť samozrejmosťou. Nie si hodná toho, aby si sa stala ženou, ktorú niekto vníma ako niečo lacné a bezplatné. Skutočne máš na viac…

A navyše – vždy si uvedomíme hodnotu samozrejmých vecí, až keď o ne prídeme. Ani ty každé ráno necítiš vďačnosť za to, že si zdravá, fungujú ti nohy, nemusíš práve cupkať na onkológiu, nevraciaš sa zo žiadneho pohrebu. Naozajstnú hodnotu zdravia a prítomnosť blízkych ľudí v našom živote pochopíme, keď o to všetko prídeme. Takže ak chceš niekomu dokázať váhu svojich citov, mala by si prestať dávať mu ich „bezplatne.“

Druhý – Ešte nikto sa nezaľúbil len preto, že ho miluje ten druhý

Predstav si, že by za tebou prišiel muž, ku ktorému nič necítiš. Možno ho vidíš po prvýkrát v živote, možno ho stretávaš pravidelne. A povedal by ti, že ťa miluje, že bez teba nevie žiť, že je odhodlaný dokázať ti, čo všetko k tebe cíti.

Aká by bola tvoja reakcia? Brala by si takúto lásku? Zaľúbila by si sa aj ty? Ak by ti nešlo len o benefity, ktoré by ti jeho láska poskytovala, ak by si práve nebola v stave, že by si pristúpila na akýkoľvek vzťah, bez ohľadu na to, čo práve cítiš ty, určite by si mu vysvetlila, že takto to nefunguje. Že je síce fajn, že sa on zamiloval do teba, no je férové mu povedať, že na tvojej strane žiadne city nie sú.

Možno si povieš, že je to pekná predstava… A ono to milé a úsmevné skutočne je, kým si nepriznáme, že vstúpiť do vzťahu len pre lásku, ktorú cíti jeden človek, je tak trochu sebecké. Bola by si tou, ktorá by po čase (aj napriek všetkej snahe zaľúbiť sa) mala výčitky. Že ho zneužívaš, že k nemu nie si úprimná, že sa nevieš zamilovať… Bol by to vzťah postavený na ľútosti. A chceš, aby také niečo niekto cítil k tebe? Aby si pri pohľade na teba dotyčný povedal – chcel by som ťa mať rád, ale nejde to? 

pexels.com

Tretí – Kto nepochopí „nie“ na prvýkrát, stáva sa otravným

Poviem to na rovinu… Nie je nič otravnejšie ako človek, ktorý si nevie povedať dosť. Ktorého vyhodia dverami a on predsa len zostane čakať pred ich prahom. Určite si takýto vzťah zažila aj ty a nie, vôbec nemuselo ísť len o partnerskú lásku. Možno ste mali v kolektíve kolegyňu, ktorá k vám nikdy nezapadla, no vždy sa objavila, keď ste chceli niečo riešiť bez nej. Možno si mala kamošku, ktorej roky trvalo, kým pochopila, že ju viac vo svojom živote nechceš.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Láska sa k tebe vráti, ak budeš pripravená

Ako si nazerala na takého človeka? No s rešpektom práve nie… Tá kamoška ti bola na smiech, hoci si jej to nepovedala do očí a vyhýbala si sa priamej konfrontácii. No len čo odbehla za roh, stala sa terčom posmeškov. Áno, aj takíto sme my ľudia… A nie, v žiadnom prípade sa nechceme ocitnúť v koži človeka, ktorý je v kolektíve nazvyš, prípadne sa nasilu dobýja do vzťahu, o ktorý ten druhý nemá záujem.

Štvrtý – Si si istá, že toto je naozaj láska?

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že v toxických vzťahoch zostávame preto, že sa bojíme. Hocičoho… Samoty, osamelosti, pocitu prehry. Prípadne si tou láskou chceme len niečo dokázať, doplniť si do duše čosi, čo tam bytostne chýba.

Preto sa viažeme k nesprávnym osobám. Lebo sme si nahovorili, že ak nás by nás milovali, cítili by sme sa inak, lepšie. Lebo veríme, že oni sú tými, ktorí nás spasia. Avšak je to hlúposť… Tieto vzťahy, v ktorých zostávame za každú cenu, tieto lásky, ktorých sa nechceme pustiť, nám len rozjatria staré rany a ukážu nám, na čom ešte musíme v živote zapracovať. 

Takže to zhrniem…

Čakať na lásku od konkrétnej osoby sa neoplatí. Je to dlhý, náročný a bolestivý proces, počas ktorého skôr či neskôr (omnoho častejšie je to neskôr ako skôr) pochopíš, akú hlúposť si robila. Ako veľmi si podliezala vlastnú sebaúctu a ako veľmi si sa len zosmiešňovala.

Ak by chcel a vedel, už by ťa miloval… Ak by bol ten pravý, cítil by k tebe to, čo ty k nemu. Prišiel by, pretože by s tebou chcel tráviť čas. Zaujímal by sa o všetko, čo práve prežívaš, chcel by spoznať nielen tvoje telo, ale aj tvoju minulosť, ktorá vyformovala tvoju dušu. Zdvihol by telefón, odpísal by na správu, spomenul by si na tvoj sviatok, prekvapoval by ťa skutkami, nie odmlkami. Bola by si pre neho prioritou, nie samozrejmosťou. 

Preto nie je dobré čakať, kým si niekto tvoju lásku všimne… Pretože ak by sa tak malo stať, nikdy by si na to nemusela čakať.

Coverphoto: pexels.com

O láske k nesprávnemu človeku a dôvodoch, prečo na takejto láske „trváme,“ je aj Miina kniha Stretni sám seba.
Tlačenú knihu si môžete kúpiť TU.
E-knihu nájdete na tomto odkaze.

Facebook komentáre