V poslednej dobe sa často stretávam s ľuďmi, ktorí majú veľký problém sa otvoriť. Väčšinou, keď sa s niekým zoznamujem, začnem byť prvá otvorená ja, pretože mi to je jednoducho prirodzené. A keďže každá akcia spôsobuje reakciu, ľudia sa mi postupne začnú takisto otvárať. Viackrát mi bolo od rôznych ľudí povedané, že málokomu sa takto zvyknú otvoriť. Vtedy som si hovorila, že aká som hrdinka, keď práve ja som tá, ktorej sa zdôverili. 

Potom som nad tým začala hlbšie premýšľať a uvedomila som si, že možno práve ten prvotný podnet je to, čo títo ľudia potrebujú. A niekedy len potrebujú počuť, že v tom nie sú sami a iným ľuďom sa to deje tiež.

Na druhej strane človek nie je povinný sa inému zdôveriť len pre to, lebo ten sa jemu zdôveril. Toto by, samozrejme, vždy malo závisieť od našej komfortnej zóny. Okrem toho, ľudia môžu mať niekedy až prílišnú potrebu pomôcť druhému, čo nemusí byť vždy pre toho druhého prospešné. Niekedy je pre toho druhého lepšie mu dať priestor a nechať si uležať veci v hlave.

unsplash.com

Zaujímalo ma však aj to, prečo tento blok vlastne vzniká…

Prišla som na to, že ľudia sa boja byť otvorení zväčša preto, lebo si zažili odmietnutie či nezáujem z druhej strany, často aj opakovane. Domnievajú sa, že ich pocity nikoho nezaujímajú a nechcú byť iným na príťaž. Niekedy to býva aj problém nastavenia si vlastných hraníc. Uzavretí ľudia možno práve bývajú bútľavými vŕbami, ktoré „znesú všetko“, no práve kvôli tomu, ako ich to niekedy môže vyčerpávať, majú pocit, že svojimi problémami by iných len zaťažovali.

Dajme teda tomu, že uzavretosť môže byť do určitej miery v poriadku. Avšak myslím si, že práve schopnosť byť otvorený je jedným z kľúčových bodov, ako utvárať našu osobnosť. Pretože, čím viac informácií sme schopní o sebe prezradiť, tým viac informácií vieme zas získať naspäť a tým nadobúdať iné uhly pohľadu na danú situáciu, čo nás, koniec-koncov, vždy vyformuje do lepšej verzie samého seba.  

Otázkou ale ostáva, prečo odmietame ľudí a prejavujeme im nezáujem, keď nás potrebujú…

Tých dôvodov môže byť viac, môže to byť napríklad vyhorenie osoby, ktorej sa zdôverujete a tá už jednoducho nemá kapacitu na to, aby dokázala prijímať ďalšie problémy. Alebo napríklad fakt, že osoba, s ktorou ste v kontakte, nie je celkom tá, za ktorú sa vydáva. Nie nadarmo sa vraví, že v núdzi poznáš priateľa. 

Občas niečo také dokáže dospieť do štádia, keď nemá človek „šťastie“ na ľudí a má pocit, že sa mu každý otáča chrbtom. Myslím si, že väčšina z nás si týmto obdobím prešla aspoň raz v živote. Viem veľmi dobre, aké stavy to môže spôsobiť. Buď pocity nešťastia, alebo práve úplnú uzavretosť. S uzavretosťou prichádza aj samota, ktorá vám niekedy vie poskytnúť príjemný komfort aj preto, lebo ľudia zvyknú osobnostne rásť aj vtedy, keď sú sami so sebou, či už prehodnocovaním života ako takého, alebo maximálnym venovaním sa tomu, čo ich baví a napĺňa. Avšak uzavretosť spôsobená „nezáujmom okolia“ so sebou prináša aj sebadeštrukciu a sebaľútosť.

unsplash.com

Keď sa toto obdobie dialo mne, nemala som najmenšiu chuť byť motivovaná a rozmýšľať týmto „farmárskym“ spôsobom. Jediné, čo mi išlo hlavou, bolo to, že „som sama“ a „nikto ma nemá rád“ a že „inak to už proste nebude“. Bol to môj pohľad na vec a nebol úplne správny, keďže vždy bola v mojom živote aspoň jedna osoba, ktorá si ma vypočula.

Tu sa dostávame k meritu veci…

Tieto pocity teda spôsoboval aj môj pohľad na vec, ktorý sa zameral na tých 99% ľudí, ktorých som nezaujímala, namiesto toho, aby som sa zamerala na to jedno percento ľudí, ktorí tu boli pre mňa. Tiež som to jedno percento nechcela stále zaťažovať a teda som bola presvedčená o tom, že tu vlastne pre mňa nie je nik. 

Jedna vec teda je, čo sa nám deje v živote, a tá druhá, ako sa s tou vecou vieme vysporiadať.

Či už ale ide o pocity nešťastia, úplnú uzavretosť, alebo kombináciu týchto faktorov, rada by som povedala, že zlé zážitky sú práve tie, ktoré nás posúvajú vpred. Dobré zážitky sú len výsledkom toho, čím sme si museli prejsť. Je to, ako keď zasadíte ovocie a čakáte na úrodu. Máte s tým kopec problémov a starostí, no nakoniec je všetko fajn a vy s úsmevom na tvári zberáte plody svojej práce. 

Autor: @whossimonne

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Kto vlastne sme?

Coverphoto: Photo by Asdrubal luna on Unsplash

Facebook komentáre