Znie to vtipne nie? Veď som ťa nikdy nemala, tak ako by som ťa mohla pustiť? Už som pustila aj tvoju ruku a už si vlastne na odchode z môjho života…už by stačilo len zatvoriť dvere a nikdy viac ich neotvoriť.Stále však tam niekde vo vnútri mňa žiješ a vždy keď niekto spomenie tvoje meno neviem či sa mám usmievať alebo plakať.
Vieš, už to nie je ako predtým. Už sa mi pri spomienke na teba netrasú kolená a nelietajú motýle v bruchu. Keď som si naposledy líhala vedľa teba, necítila som zoo v bruchu.

Cítila som pokoj…

Jednoducho sa v tej chvíli môj uponáhľaný a bláznivý život  zastavil.. Nemyslela som na to, čo bude zajtra a ani na to, koľko sa zase neuvidíme. Všetko, čo som v tom momente cítila bol pokoj. Akoby sekundy naozaj prestali plynúť a aspoň na chvíľu som si mohla oddýchnuť a uveriť, že šťastie nie je výmysel.

Už som nečakala, že mi povieš, ako ma máš rád a že som ti chýbala. Viem, že by to nebola pravda.
Už ani ty mne nechýbaš ako predtým. Naučila som sa byť bez teba, lebo som nikdy nemala na výber..
Už prejde deň bez toho, aby som na teba myslela.
Už ťa nehľadám v každom, lebo som sa naučila, že v nikom ťa nenájdem. Keď na ulici zacítim tvoju vôňu, už sa len zasmejem, ale neobzriem sa, lebo viem, že to aj tak nie si ty.
Všetko to nejakým spôsobom stratilo na intenzite. Moja bláznivá láska a to, že chcem byť len s tebou. Moje presvedčenie, že len s tebou môžem byť šťastná a že bez teba sa môj život zastaví zmizlo úplne.

Viem, že už nikto ti nikdy nedá zo seba toľko, čo som dala ja. Aj keď to bola možno chyba, aj keď si si to možno vôbec neuvedomoval a aj keď ti to všetko možno príde naivné…ja to neľutujem.

Ten človek, ktorým si teraz, mi nie je taký sympatický. Stále však vidím náznaky toho starého teba, ktorého som si tak obľúbila a ktorého sa neviem prečo snažíš vedome/ nevedome potlačiť. Vidím ho v každom tvojom úsmeve, lebo ten sa nezmenil. Občas vidím tie iskričky v tvojich dvojfarebných očiach, ktoré si v nich mal predtým, kým ich nahradil prázdny pohľad. Niekedy, keď trepeme blbosti, alebo si hovoríme, čo sa nám stalo, ešte počujem ten istý srdečný hlas, ktorý som si tak zamilovala vtedy tam…. na lavičke pod intrákmi.

Neviem na koľko si sa zmenil  a neviem, či to tvoje staré JA vôbec bolo skutočné. Možno to v tebe zas prebudí niekto úplne nový. Niekto, kto nebude poznať rany z minulosti. Viem, že som sa zmenila aj ja a viem, že už nikdy nebudem rovnaká naivka ako som bola.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
To, po čom túži poškodené srdce

Bojím sa ťa pustiť úplne aj keď dnes už viem, že by som toho bola schopná.

Bojím sa urobiť rozhodnutie, ktoré som skúšala spraviť už toľko krát, ale vždy som zlyhala.

Bojím sa, že už nikdy k nikomu nebudem cítiť niečo tak intenzívne, ako to bolo s tebou. Bolo. Lebo momentálne z toho zostali len útržky…oheň prestal horieť, ale stále tam niekde vo vnútri mňa je plamienok, ktorý možno nikdy nezhasne.

Bojím sa, že už nikomu nebudem vedieť hovoriť svoje sny a byť tak úprimná ako som bola vždy k tebe. Že už sa nikomu nikdy neotvorím ako tebe.
Si jeden z mála chlapov, ktorým som naozaj verila a pred ktorým som sa na nič nehrala. Lebo ty ma poznáš a neviem, či chcem aby ma niekto ešte niekedy tak poznal.

Neviem, či sa budem schopná ešte niekedy tak zaľúbiť, stratiť hlavu a lietať od šťastia. Už navždy tu bude ten vnútorný strach a otázka „ čo ak?“.

Najviac sa bojím toho, či budem niekedy schopná milovať vôňu a smiech niekoho iného. Či budem ten pokoj cítiť aj pri niekom inom a či budem schopná dať seba aj niekomu inému.

Nebojím sa toho, že ak ťa pustím, tak zostanem sama. Mne samota nevadí a nájsť si niekoho nie je až taký problém. Svet je plný pseudovzťahov a párov, ktoré pridávajú fotky a hrajú to na šťastie a pritom…..

Presne toto však nechcem. Nechcem vzťah na 50%..nechcem niekoho len ako náhradu teba. Chcem niečo intenzívne, bláznivé, bolestivé. Chcem tie emócie zas prežiť na 100%, ale zatiaľ to išlo len pri tebe. Len ty si mi za to skutočne stál.

Tieto veci potrebujú čas, viem to. Ty si ma naučil aj trpezlivosti. A je to neskutočné, že si to dokázal.
Občas sa všetko vyrieši samo bez nejakého nátlaku. Toto je presne ten prípad. Čas ukáže.

Zatiaľ si budem lietať, cestovať, snívať a žiť život, aký som vždy chcela. Nebudem sa rozhodovať či ťa pustiť alebo nie. Možno to ani nie je o rozhodnutí…

Možno je to o tom, že sa jedno ráno prebudím a zrazu tu nebudeš, lebo tu bude niekto iný…alebo budem konečne na mojom vysnívanom Bali a budem meditovať ( aj keď netuším ako sa to robí :D).

cover foto: pexels.com, fotos: weheartit.com

Facebook komentáre