Skutočne som mala pocit, že to bol on. Milý, pozorný.
Síce som už vyše roka tvrdila, že som sama a vyhovuje mi to, ale občas som si v duchu priala stretnúť niekoho, kto by zmenil moju doterajšiu mienku o mužskom pokolení.
A potom prišiel. Keď som vošla do miestnosti, nespustil zo mňa oči…

Ja som ho v duchu zaradila medzi ženatých s dvomi deťmi a ďalej som ho neriešila. On mi však venoval celý večer. No ani napriek tomu som nad ním neuvažovala.

pinterest.com

Kým mi druhý deň nenapísal… Vraj či nie som unavená po štyroch hodinách spánku. Bola som úplne prekvapená, že si pamätal, že idem do práce. Vtedy som spozornela a začala si uvedomovať, čo sa deje. O týždeň sme mali prvé stretnutie, kde to zaiskrilo, a odvtedy sa mi zmenil život. 

Naozaj…

Nechcela som byť zaľúbená a ani som nerátala s tým, že ešte niekedy budem. A zrazu som trávila svoj voľný čas s človekom opačného pohlavia, ktorý vždy vyzeral, že by na mne oči nechal. Ktorému sa páčili moje kučeravé vlasy, ktorý mi tvrdil, že na svoj vek som vyspelá a s ktorým som síce nerobila na jednej pobočke, no keď už tam prišiel, muselo byť každému jasné, že sa niečo medzi nami deje.

Zbožňovala som na ňom ten záujem. Chcel vedieť všetko. Ako sa mám, ako som sa vyspala, neraz, keď odišiel, mi ako prvé napísal nejaký príjemný kompliment, ktorý ma po zvyšok dňa hrial pri srdci a vďaka tomu som rozdávala úsmevy na všetky svetové strany.

Vlastne tu nepíšem nič výnimočné. Bol to milý, snaživý chlap. Taký, ako je každý jeden. Na začiatku… 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Opäť sme sa stretli...

To som ešte netušila, že ten začiatok bude trvať iba tri týždne…

Neviem, či dotyčný nevedel, že som detailistka, ani to, čím som si doteraz prešla, ale celé naše fungovanie mi začalo pripomínať predchádzajúci vzťah. Neprišlo to celé naraz, jedného dňa mi nenapísal hneď ráno, ale v priebehu dňa. 

pinterest.com

Ospravedlnil sa, neriešila som. Potom sa to začalo diať častejšie. Potom sa ma prestal pýtať, či som došla v pohode domov, keď ma odviezol na zastávku. Bez ospravedlnenia. Akoby sa nič nestalo. A áno, riešila som to s ním. Vraj nechce, aby to bola rutina a aby som si to vážila. Ja reku okej, fajn. 

Však sa (zas) nič nestalo…

A červík pochybností začal vo mne hlodať a dohlodal sa tak hlboko, že som mu jedného dňa toto celé prestala tolerovať a na vetu: „Ahoj, aký si mala dnes deň?“ som neodpísala. Doteraz. A ja vlastne neviem, prečo sa prestal snažiť. Ale uvedomila som si veľmi dôležitú vec.

Nikdy sa nesmieš uspokojiť so 70%, keď je naokolo neskutočná kopa jedincov, ktorá by ti dala tých percent aj 120. Nikdy sa nesmieš uspokojiť s polovičnou robotou, keď sú tu snaživí ľudia, ktorí tú robotu spravia celú. 

Nikdy sa nesmieš uspokojiť s menšou láskou, keď jej môžeš mať viac. Lásky je vždy dostatok. Len nie každý ti ju chce dať a chce ťa ňou obsypať. A ty si zaslúžiš byť ňou obsypaná. Nech už si ktokoľvek. Nikdy sa neuspokojuj s málom, keď môžeš mať viac.

Autor: @whossimonne

Coverphoto: Photo by Artsy Vibes on Unsplash

Facebook komentáre