Len láska nestačí… To ste už počuli snáď miliónkrát. Lenže zamysleli ste sa niekedy nad tým? Prečo tá láska naozaj nestačí? Prečo sa rozpadnú vzťahy, v ktorých láska bola? A možno aj tá osudová? Áno, mnohí si povieme, že ak je to tá pravá láska, vzťah sa predsa rozpadnúť nemôže… Lenže môže. A veľmi ľahko.
Zažila som to na vlastnej koži. Počúvala som o tom od kamarátok… Videla som to na vlastné oči… 

Bola som už dokonca niekoľkokrát aj na „druhej strane“ takéhoto rozpadávajúceho sa vzťahu. A boli ste tam aj vy. Ste tam vždy, keď vám napíše zadaný chlap. Ste tam vždy, keď s vami zadaný chlap flirtuje. Ani o tom nemusíte vedieť. Nie všetci sa samozrejme priznajú, že majú niekoho doma.

pinterest.com

Čo tým chcem povedať? 

Už mnohokrát som si od takýchto chlapov vypočula, aká je ich priateľka „hrozná“. Každá v niečom inom… Ako to už ďalej nezvládajú a že vlastne ani nevedia, kedy sa to pokazilo, lebo sa mali naozaj radi. Ale vraj sa už nemajú… (Hovorím o chlapoch, lebo som žena, ale robíme to aj my ženy.)

Nie raz sa stalo, že som bola aj tou, čo stála za priateľovým chrbtom, kým on rýchlo odpisoval nejakej inej žene… A zlomilo mi to srdce, to sa priznávam. Preto sa mi rozpadol prvý vzťah. On robil toto, ja som to nedokázala pochopiť a moja bolesť, pocit poníženia a hnev boli príliš silné a neovládateľné. Tak sa to celé rozpadlo.

Nie každý to samozrejme robí takýmto „špinavým spôsobom“. Niektorí ľudia majú charakter a dokážu povedať dosť, odchádzam, už s tebou nie som šťastný… 

A v mnohých prípadoch „už viac nie som šťastný/á“ neznamená, že daný človek prestal milovať… Naozaj to znamená to, čo povedal. Mnoho ľudí stále miluje, no odchádzajú, lebo viac nie sú šťastní. A práve o tomto chcem dnes niečo napísať.

Keď sa vzťah začína, všetko je krásne… 

Máme v sebe plno endorfínov z niečoho nového, z niečoho neokukaného. Z niečoho, čo nemáme a chceme to získať… Obidvaja, či muž, alebo žena, sa viac snažíme, dokonca sa v niektorých veciach pretvarujeme… Lebo sa nám ten druhý páči. A je to normálne. Napríklad sa my ženy viac líčime, častejšie si holíme nohy, viac sa staráme o to, aby bolo doma vždy navarené, upratané, chceme chlapa v začínajúcom vzťahu potešiť, myslíme na neho takmer neustále a v týchto momentoch je stredobodom nášho vesmíru. A všetko klape, všetko je super, on je super.

pinterest.com

Lenže časom? Časom sa stredobodom vesmíru stáva, bohužiaľ, obyčajný život… A ty si rozmyslíš, či zabiješ v kúpeľni o hodinu viac tým, že sa budeš holiť od hlavy po päty, žehliť si vlasy, dávať si dokonalý make up alebo si o tú hodinu radšej… Ja neviem… Dlhšie pospíš, lebo si do noci napríklad pracovala, aby sa zaplatili účty. 

A chlapi to isté. Na začiatku možno cvičil každý deň. Lenže teraz mu rastie pupok… Lebo robí od rána do večera, nevie, čo skôr, a posilka sa jednoducho do kalendára nezmestí, ak sa chce občas aj vyspať a nedostať infarkt v tridsiatke.

Berte to samozrejme len ako príklady… Každý máme niečo iné… Ale určite chápete, kam tým smerujem. 

Ďalšia vec je, že sa stávame jeden pre druhého „obkukaným“…

Zvykáme si na seba a on zrazu zistí, že nie si porcelánová bábika a môžeš mať napríklad hnačku a vetry… Ty zistíš, že on nie je vystrihnutý z katalógu a tiež môže mať hnačku a vetry… Čo je strašne sexy 😊 … 

No a potom, ako on odíde z domu, kde zostala jeho priateľka, ktorá nemá čerstvo oholené nohy, grgá, má mastné vlasy, vrčí a plače na striedačku, lebo má svoje dni, stretne v práci kolegyňu, ktorá je nádherne upravená, vysmiata, krásne vonia a oproti tomu, čo zanechal doma, vyzerá ako výhra v lotérii…

Medzitým jeho priateľka aj cez bolesti brucha, pŕs a chuti vraždiť, ide do kúpeľne, kde zabije hodinu tým, aby sa dala dokopy, lebo má pohovor v novej práci. A hádajte čo? Jej potenciálny nový šéf uvidí oproti sebe sedieť nádhernú, vysmiatu a dokonale upravenú ženu, ktorá vyzerá ako výhra v lotérii oproti tej, ktorú nechal ráno doma…

pinterest.com

Už rozumiete?

Problém je jednoducho v tom, že keď vzťah dobehne stereotyp, myslíme si, že inde by to bolo inak. Neprestaneme milovať, prestaneme byť šťastní, no pointa je v tom, že to šťastie nenájdeme, ak ujdeme niekam inam… Lebo v novom vzťahu sa to časom dostane do presne tých istých koľají, z ktorých sa teraz snažíme utiecť. Aj tá krásna kolegyňa má totiž na sto percent vetry, moji milí muži. A aj ten nový šéf, ktorý po tebe požmurkáva, má na milión percent milión vlastností, ktorými serie svoju ženu každý deň… 

Ide totiž o to, že nežijeme v zázračnej bubline. Každý z nás má svoje nepekné stránky a keď si nabijeme vo vzťahu hubu o každodenný život, mali by sme si uvedomiť, že to nie je osobou, s ktorou žijeme. Bolo by to tak pri hocikom. Je to len a len nami. Je na nás, aby sme si uvedomili, prečo sme sa do niekoho zamilovali a prečo sme s ním išli do vzťahu, je na nás, aby sme sa o ten vzťah starali. Je na nás, aby sme vo vzťahu udržali iskru, vášeň, šťastie. 

Je to o tom, aby sme si dokázali sadnúť a pohovoriť si o tom, čo nám vadí a skúsili to navzájom zmeniť. Pretože hádajte čo? Takýto rozhovor by vás časom čakal a neminul s každým jedným človekom na tejto planéte.

pinterest.com

Nežijeme v rozprávke a účty bude treba platiť, či budeš s Mirkou alebo Katkou. Stereotyp ťa dobehne, či budeš s Tomášom alebo Martinom… 

Nezahadzujme vzťahy preto, že sme prestali byť šťastní… 

A zapamätajme si, že to nie je len partnerom. Taký je život. A vzťah má význam vtedy, keď tento život dokážeme spoločne zvládnuť. Keď si dokážeme spoločne sadnúť a uvedomiť si, že nám vzťah ničí stereotyp. Pohovoriť si o tom, čo nám vadí, či to vieme zmeniť, a snažiť sa o to. Keď si vieme spoločne vytvoriť vzťah ako najlepší priatelia. Domov, ktorý možno nebude dokonalý, ale bude skutočným domovom, kde nemusíme mať tajnosti jeden pred druhým a nemusíme „utekať inam“, keď dostaneme pocit, že niečo nefunguje. Kde najskôr skúsime veci zachrániť predtým, ako ich zahodíme za hlavu…

Preto si pamätajte – ak sa vám zdá, že ste prestali milovať, skúste sa najskôr sami seba opýtať, či ste len neprestali byť šťastní… A či sa naozaj chcete tej ženy/toho muža, do ktorých ste sa na začiatku zamilovali, vzdať. 

Coverphoto: Photo by Jake Davies on Unsplash

Facebook komentáre