Niekedy som naozaj unavená. Som unavená z dnešných ľudí, z dnešnej „lásky“, z dnešného sveta. Nemôžem povedať, že by som mala dôvod byť nešťastná. Mám rodinu, mám prácu a mám všetko, čo potrebujem k relatívne spokojnému životu. No potom si doma uvarím čaj, sadnem k oknu a pustím obľúbenú hudbu. Pravdou je, že keď som šťastná, hudbu si naozaj vychutnávam. Milujem ju. No v takýchto momentoch ju doslova cítim. Cítim, ako prechádza mojím telom a začína sa rozprávať s mojou dušou.
A tá, tá je taká vyčerpaná. Sklamaná a osamelá. Niekedy mi vyhŕknu slzy. Za ňu. Za to, čo všetko už musela na tomto svete prežiť a zvládnuť. No aj tak tam stále je, bojuje a verí. Aj keď ukrytá hlboko pod povrchom. Pretože už o tento svet stráca záujem. Už sa nedokáže tešiť zo života, ktorý žije. Je doráňaná, zlomená a bojí sa veriť, pretože sklamania sú také veľké… Nechce sa tešiť, pretože sa bojí, že akonáhle znovu niečomu uverí, život luskne prstami a všetko jej vezme.
No najhoršie na všetkom je, že tu nie je tá druhá duša, ktorá by jej povedala, že je všetko v poriadku. Ktorá by ju objala a povedala by jej, že je na ňu hrdá kvôli jazvám, ktoré musela utŕžiť, a aj tak sa stále chce usmievať a veriť na svet, v ktorý verila na začiatku.
Drahí muži, toto všetko ani zďaleka nie je o autách, domoch, peniazoch, svaloch a nagélovaných účesoch. Nie je to o tom, koľko pohárikov nám vezmete v klube, koľko večerí zaplatíte. Nie je to o tom, či máte novú košeľu, ktorá je práve v móde, alebo topánky, ktoré stáli tretinu mojej výplaty. Nie je to o tom, že ste v dnešnom svete obľúbení, slávni, či ste „veľké zviera“. Nie je to o TOM.
Žena, ktorá je skutočná a niečo prežila, sa vám na tieto veci môže akurát tak zvysoka vykašľať.
Niekedy som sa zahľadela do peknej tváre, áno, uznávam. No teraz mi tá pekná tvár nič nehovorí. Čakám na to, čo povieš. Čo doslova vyjde z tvojich úst. Čakám na to, o čom budeš hovoriť. Na to, čo si prežil, a aké sú tvoje hodnoty a zmýšľanie. Čakám na to, či si „dospelý“. Či dokážeš rozlíšiť, čo je dôležité. Či si unavený z hrania nezmyselných hier. Z podvádzania a klamania. Či dokážeš byť úprimný, aj keď sa pravda občas zle počúva.
Čakám na to, či ťa bude zaujímať, čo som prežila ja. Či ťa bude zaujímať, kým som dnes a prečo tým človekom som. Nie, či ťa zaujíma, čo mám na sebe, či mám dokonale upravené vlasy a make up, alebo či som obľúbená, vtipná a „IN“. Lebo možno som, netuším, ale ver mi, keď sa za mnou občas zatvoria dvere a dobehnú ma moje myšlienky, nevedel by si, čo si so mnou počať.
Čakám, či ťa bude zaujímať, prečo chcem cestovať, prečo sa nerozprávam s bývalou najlepšou kamarátkou. Či ťa bude zaujímať, prečo nemôžem spávať. Či sa opýtaš na to, či som šťastná v živote, ktorý mám. Či sú tu nejaké veci, ktoré ma trápia.
Čakám, či sa toho zľakneš. Či neutečieš pri prvej príležitosti, pretože som komplikovaná. Čakám na to, či ma zvládneš. Či ti moje šialené nápady budú pripadať milé alebo uvidím v tvojich očiach odstup.
Počkám si na to, či si si istý, že chceš naozaj mňa, alebo sa len cítiš osamelý. Počkám si na to, či chceš so mnou byť len preto, lebo by si niekoho chcel mať a ja som ti náhodou padla do oka.
A naozaj si počkám na to, či si silnejšia osobnosť ako ja. Pretože nech som akákoľvek silná, čo som teda poriadne, potrebujem ťa. Občas potrebujem všetko hodiť na zem, buchnúť dverami a rozbehnúť sa za tebou. Potrebujem sa ti hodiť okolo krku a cítiť tvoje pevné objatie. Potrebujem cítiť TEBA. Potrebujem, aby si mi slzy z tváre utrel, nie mi ich vykričal. Potrebujem počuť, ako mi šepkáš, že sme tu jeden pre druhého a na ničom inom nezáleží, pretože spolu sme nezničiteľní. Pretože spolu porazíme svet. Potrebujem cítiť pokoj, ktorý mi môžeš dať len ty. Potrebujem ťa šialene milovať.
Potrebujem, aby sme boli ochotní pre seba urobiť čokoľvek.
Čakám tiež na to, či sa budem ochotná pre teba zmeniť. Nie veľmi, pretože to, kým som, je dôležité. Čakám, či kvôli tebe ráno vstanem o hodinu skôr, len aby som ti pripravila perfektné raňajky. A ja milujem spať.
Čakám, či ma rozosmeješ, keď mi bude najhoršie. Či ma rozosmeješ, keď budem na teba naštvaná a budem sa snažiť ten úsmev pred tebou zakryť, no jednoducho to nedám.
Chcem ťa rešpektovať a obdivovať pre to, kým si. Pre to, čo robíš. Ako sa správaš k ostatným. A pre to, ako sa správaš ku mne. Potrebujem, aby si mal vlastný názor. Aby si mi bez okolkov povedal, že to, čo robím, cítim, čo si myslím, nie je správne, ak si to budeš naozaj myslieť. Nechcem, aby si okolo mňa chodil po špičkách len preto, lebo sa budeš báť, že odídem. Pretože ja neodídem…
Ak si moju lásku zaslúžiš, neodídem nikdy. Neopustím ťa. Budem za teba bojovať, nech je to aj to najťažšie, čo som kedy musela v živote urobiť…
Zamilujem sa do teba, pretože si muž, ktorý vie, akú hodnotu má láska, akú hodnotu má druhý človek a aké dôležité je nájsť niekoho výnimočného.
No som už príliš unavená na to, aby som svoju pozornosť a srdce dávala hocikomu…
Photo: pinterest.com
