Niekedy ma vie život pobaviť. Tak schuti a od srdca rozosmiať. A táto chvíľa, ktorú si budem pamätať až do smrti, je toho dôkazom. Aby som bola úprimná, kedysi som si to veľmi želala. To, aby sme sa k sebe vrátili a všetko bolo ako po starom, no v niektorých smeroch ešte lepšie. Veľmi som to chcela, aby sme opäť tvorili pár a prežili spolu zvyšok svojho života. No potom nastalo z tvojej vôle medzi nami ticho a ja som mala dostatok času tak veľa vecí pochopiť…

Hovorí sa, že čas vylieči všetky rany. A ja súhlasím, no ešte dodám, že čas nám poskytne priestor na to, aby sme vnútorne dospeli a mnohé skutočnosti začali vnímať inak.

pinterest.com

Dnes už pre mňa nepredstavuješ ten ideál, ako tomu bolo kedysi. Dnes ma už nepriťahuješ, nezúfam, keď si predstavím, že začnem žiť bez teba. Naopak. Práve to chcem. Časom som sa totiž naučila nazrieť na náš vzťah aj s akýmsi odstupom. Odosobnila som sa od toľkých vecí, až mi napokon pripadá smiešne, že ma myšlienka na to, že ťa stratím, dokázala kedysi priviesť do šialenstva.

A ty si mal zjavne takisto dostatok času na premýšľanie…

Tiež si si mnoho vecí uvedomil. Napríklad to, že človeka, ktorý nás miluje, nie je dobré od seba odohnať tak, že mu ublížime. Ak by si mi vtedy povedal, že si sa stratil sám v sebe, v živote alebo vo vlastných myšlienkach, pochopila by som to. Nevidím nič zlé na tom, ak niekomu nedokážeme opätovať jeho city, pretože sa nachádzame v stave, kedy necítime nič voči nikomu. Ani k sebe samému.

Ale ty si mi nič z toho nepovedal. Namiesto toho si sa obháňal klamstvami, ktoré boli tak prehľadné, že ma ešte aj dnes dokážu rozosmiať. Mal si v sebe nájsť snahu odísť odo mňa potichu a viac mi neublížiť. No tebe bolo jedno, čo v mojej duši zanecháš. Či nádej, alebo spúšť. Vďaka mne si potreboval nájsť seba a bolo ti jedno, ako veľmi mi to ublíži.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Pamätáš si ...?

Avšak potom nastal deň, kedy si to celé pochopil. Našťastie pre mňa, ten deň je tak vzdialený od nášho posledného stretnutia, že dnes už nehrozí, aby som si opäť začala ubližovať. 

pinterest.com

Prečo sa už k tebe nevrátim?

Pretože poznám rozdiel medzi láskou a závislosťou. Viem, aké to je, keď je žena vnímaná iba ako prostriedok na nasýtenie niekoho túžob. Viem, aké to je, keď jeden miluje a ten druhý si jeho lásku pasívne užíva. A v neposlednom rade si celkom živo pamätám, ako ma bolelo, keď som pochopila, že s tebou ma nikdy žiadne šťastie nečaká.

Vtedy som hrdosť nemala. Ale dnes ju mám. Vtedy som bola zaslepená a ustráchaná. Do kúta ma zatlačila predstava, že ťa raz stratím, pričom som netušila, že som ťa stratila už dávno. Dnes ma strach neovplyvňuje. Dnes nemám pocit, že ak k tebe okamžite nepobežím, niečo mi unikne, šťastie sa odo mňa odvráti.

Jediné, čoho by som sa mohla báť, je to, že by ma opäť moje vlastné srdce prinútilo vrátiť sa k tebe. Ale viem, že to už nikdy neurobí. Veľmi živo si pamätá na bolesť, ktorú si mu spôsobil, a preto sa pred tebou uzavrelo.

Dnes nechcem byť s tebou. Dnes chcem byť šťastná. A síce som to kedysi nevedela, dnes to už viem… Viem, že ty a moje šťastie sa navzájom vylučujete. Buď budem mať jedno, alebo druhé. A tak si volím šťastie, prepáč. Presne to šťastie, ktoré som kedysi márne hľadala pri tebe…

Autor: Mima

Coverphoto: Photo by Drew Patrick Miller on Unsplash

Facebook komentáre