Toľkokrát som sa opýtala samej seba, prečo práve ty si mojou slabosťou. Čo máš ty, čo iný nemajú? Veď ty prichádzaš ako vlna – všetky pocity zmyješ, keď prídeš, a keď odídeš, nič po tebe nezostane. Prebúdzaš moje pocity stále dookola. Je jedno, ako dlho si preč, je jedno, za akých okolností odídeš. Vždy, keď sa zrazu objavíš, je to, ako keby si nikdy neodišiel. Cítim sa šťastne, keď si ty šťastný. Usmievam sa, keď sa usmievaš. Moje srdce búcha neskutočne rýchlo, keď počujem ako hovoríš moje meno, nikto ho nedokáže tak krásne vysloviť ako ty. Si slabosť, ktorá ma celú obopína. A prečo?
Vždy keď prídeš, zanecháš po sebe smršť emócií a pocitov, ktoré sú tak neopísateľné. Áno, bola som už zaľúbená a cítila rôzne pocity, avšak s tebou je to iné. Ako keby si presne vedel, čo povedať a ako povedať.
pinterest.com
Možno si moja slabosť lebo sa stále vraciaš…
Aj keď viem, že sa nevraciaš preto, že by som bola pre teba domovom. Skôr som kúpele, oddýchneš si, naberieš späť svoje sily a odchádzaš. Tak rada by som ti povedala, že pre teba už viac otvorené nebude. No nedokážem to.
Naozaj mám občas pocit, že sme niečo viac, lenže tvojím správaním sa cítim, že som na to sama. To naozaj nič necítiš? Či len ja som si dačo vyfantazírovala? Až taká hlúpa snáď nie som. Rada by som vedela, nad čím premýšľaš.
Viem, prečo si moja slabosť…
Lebo možno rozum zabudne. Hovorí sa – zíde z očí, zíde z mysle. Nikde sa však nehovorí, že zíde zo srdca. A to je tá slabosť. Srdce si pamätá. Pamätá si teba, ako si sa so mnou bavil, pamätá si slová, ktoré ho hriali, pamätá si každé poskočenie, každé zrýchlenie či spomalenie.
Srdce je orgán, ktorý si pamätá omnoho viac ako rozum. Rozum má spomienky, srdce má emócie. A ty si zanechal neskutočne silné emócie v mojom srdci. Hovoril si vety, ktoré som chcela povedať. Rozosmieval si ma, dokázal si zrýchliť tep v mojich žilách, rozprávali sme sa seriózne i bláznivo, o vážnych veciach aj o hlúpostiach.
Dokázali sme sa baviť o ničom a moje srdce pre tie konverzácie o ničom búšilo ako bláznivé. A moje srdce si ťa pamätá. Nechcem povedať, že si ma oklamal. I keď tá možnosť tam je. Nechcem ťa nazývať klamárov, i keď to vyzerá tak, že ním si.
unsplash.com
Myslela som si, že viem, kto si…
Žila som v tom, že som ťa prečítala, že ťa poznám, avšak mám len domnienky… Viem, že ten život, čo máš teraz, ti vyhovuje viac. Ten bezstarostný, keď prídu lacné ženy a lacne aj odídu, keď si môžeš robiť, čo chceš, ako chceš. Cítim, ako keby si sa trošku zľakol, lebo si to cítil podobne. Keďže si len tak zrazu odišiel.
Cítim, že ťa to láka a zároveň si povieš, že to nechceš. Cítim, že si by sme mohli mať na viac, cítim, že možno by si mohol cítiť aj ty niečo. Alebo si to všetko len nahováram. Zjavne to aj tak je. Lebo viem, že si úprimný človek a úprimne by si mi povedal, ak by z tohto niečo bola pravda. Nemusela by som sa pýtať. Jednoducho by si si za tým išiel. Snažil by si sa ma vtlačiť do svojho života. Takže tieto slová sú skôr mojou túžbou či prosbou, ako realitou. Nemám ťa prečítaného, nepoznám ťa, aj keď by som rada.
Vieš, si moja slabosť, a tak rada by som bola aj ja tou tvojou…
Aj keď som asi len chvíľková zábava. Ale tieto veci nedokážem ovplyvniť. Z mysle môžeš odísť niekoľkokrát, čo si aj urobil, avšak v tom srdci si nejako ostal uväznený, či skôr emócie, ktoré si vo mne prebudil. Si človek, ktorého spájam s láskou, aj keď sme sa nikdy neľúbili a nemali možnosť sa ľúbiť. Nikdy medzi nami nebolo niečo ako láska, ale stále si pre mňa človek, ktorého k láske pripisujem.
Neľutujem, že si moje srdce vybralo teba. Neľutujem, že sa trápim. Neľutujem. Len ma to mrzí. Mrzí ma ten čas, ktorý venujem premýšľaniu o tebe. Mrzí ma, že nemám odvahu sa ťa spýtať, aká je pravda. Obávam sa, že by si mi mohol klamať, aj keď prečo by si to robil? Alebo sa obávam, že mi povieš ,nech sa zobudím z tohto sna a začnem žiť?
pinterest.com
Každý sa bojíme bolesti…
Je to prirodzené, že nás srdce chce ochrániť pred bolesťou. Čokoľvek by si mi ale povedal, tie silné emócie by si nevymazal. Moje srdce sa rozhodlo, že budeš mojou slabosťou a ja to musím akceptovať. Naučiť sa s tým žiť, bojovať s tým. Z nejakého dôvodu vybralo práve teba. A nikto v našich životoch tu nie je náhodou.
Prečo si mojou slabosťou? Lebo srdce si ťa vybralo, nie rozum. Lebo si vytvoril také emócie v celom mojom tele, aké sa zatiaľ nikomu nepodarili. Lebo si niečo, čo nemôžem mať, čo som ešte nemala. Lebo si to ty… Na túto otázku nemám dobrú odpoveď, lebo na ňu odpoveď netreba.
Nie je dôležité, prečo niekto je našou slabosťou, no dôležité je, ako dokážeme premeniť našu slabosť na našu silu.
Moja sila je v tom, že sa učím, ako fungovať s týmito emóciami…
Dokážeš ma usmerňovať, aj keď nič nerobíš. Verím, že jeden deň nájdem všetku odvahu, ktorá niekde vo mne drieme, a poviem ti, čo som mala na srdci a aj mám.
Prijímam to, že si moja slabosť, aj keď sa mi to nepáči. Žijem s tým už niekoľko rokov. Niektorí ľudia z našich životov nie sú predurčení odísť. Možno ťa mám naučiť láske, ako som ťa to učila doposiaľ. Alebo ma máš ty naučiť životu, ktorý si žiješ doposiaľ. Alebo sa máme spoločné naučiť tieto veci.
Slová krásne, avšak realita? Niekde v srdci ukrytá. Lebo to srdce máš aj ty, bije rovnako a rozhodne sa pri niekom rozbúcha viac… Bodaj by som to bola ja… Ďalší môj sen, ďalšia moja slabosť.
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by sergio souza on Unsplash
