Nikdy by nám možno nenapadlo, že to budeme práve my, ktoré sa nebudú vedieť odtrhnúť od niečoho, čo už nemá budúcnosť. Od niečoho, o čom vieme, že sa to už skončilo… Od niečoho, čo nás už len zraňuje a neprináša nám okrem bolesti nič iné. Žiadny pocit radosti či pokoja. Nič iné okrem smútku už nezostalo…
Vždy sme boli také sebaisté, vždy sme sa tak divili, ako tie vzťahy môžu prežiť, keď vlastne vôbec nefungujú. Dnes, sme v tej situácii my, dnes sme my tie, ktoré sa nevedia rozlúčiť s niečím, čo sa skončilo. A nevieme, ako to vyriešiť, pretože to nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.
Vytvorili sme spolu niečo iné…
pinterest.com
Našla by som asi milión dôvodov, prečo by sme spolu byť nemali. Dôvody, ktoré som poznala dávno predtým, ako sa to všetko začalo. Iný názor na život… Iný názor na jedlo… úplne iné veci, ktoré každého z nás bavia… A napriek tomu všetkému som tomu verila, nám som verila a dala som do toho všetko. Vyšlo to. Boli sme spolu a vytvorili sme niečo iné, niečo čarovné, niečo, čo som si nedokázala ani vysnívať. Niečo, čo už s nikým iným v tomto živote nezažijem.
A napriek tomu, že sme prežili len to pekné a skoro nikdy sme sa nedokázali na seba vážne hnevať, niečo sa zmenilo a ja sa nemôžem tváriť, že nevidím tie krvavé srdcia a rozpadajúci sa vzťah. Nemôžem sa ďalej hrať na šťastný pár, keď už dávno nie je nič tak, ako má…
Prijímam skutočnosť, že sme lepšími ľuďmi… šťastnejšími osobami… bez seba. A je to zvláštny pocit. Môj telefón je nezvyčajne ticho a ja už nemám komu napísať, chýbajú mi tvoje ruky a ich jemný dotyk, chýba mi tvoja vôňa, chýbaš mi celý.
Nie je to jednoduché…
A presne tento pocit – smútok, je niečo, čoho sa tak bojíme, že sa občas radšej tvárime, že nevidíme realitu. Tvárime sa, že nevieme, že sa niečo zmenilo a klameme pokojne aj samých seba. Tak si dokážeme na seba navzájom zvyknúť, že radšej ostávame spolu nešťastní ako sami, no šťastní.
Toto je jediný dôvod, prečo je také ťažké pripustiť si, že je koniec… Pretože nikto z nás nechce ten koniec skutočne zažiť. Nikto nechce vedieť, aké to je zvykať si opäť na samotu. Nikto si nechce kaziť vlastne celkom pohodu, v ktorej sa práve nachádza, a na úkor toho, zahadzujeme svoje pravé šťastie, ktoré niekde tam na nás čaká.
To šťastie, ktoré nám čaruje úsmev na perách, nielen pohodlnosť pri niekom, s kým si maximálne rozumieme…
pinterest.com
Nie je to jednoduché… pozrieť sa do vlastného zrkadla a priznať si, že nám zlyhal vzťah, ktorému sme verili, a možno ani len nevieme prečo. Nie je jednoduché odísť bez zodpovedaných otázok, odísť a nechať za sebou ten čas, ktorý sme tomu venovali. Kus srdca, ktoré už nedostaneme späť.
Lebo každá láska si niečo zoberie, avšak niečo nám aj na oplátku dá…
Možno ponaučenie, možno silu, o ktorej sme ani nevedeli, že ju v sebe máme. Ale nakoniec záleží len na tom jedinom a to na tom, že každý koniec je nakoniec šťastný. Nech trvá akokoľvek dlho, kým sa k nemu dostaneme, len sa ho nemôžeme vzdať už v polovici našej cesty…
Tak sa ho nikdy nevzdávaj a nevzdávaj to ani so sebou. Ver si a ver, že tam niečo na teba ešte čaká, niečo, na čo sa oplatí počkať…
Coverphoto: thoughtcatalog.com
